že vo vesmíre vzniká ešte jeden vesmír, že vie, ako zarobiť milión, že pozná liek na vypadávanie vlasov, samé také reči z brucha. Však sa mu aj smiali: Keď rozdávali rozum, tebe celý spadol do úst! Ale on vedel svoje. Vedel, že sa musí živiť hubou, lebo na inšie bol ľavý. Otváral teda chlebáreň a vypúšťal z nej, čo mu na um zišlo. Že on jediný vie, ako naučiť kohúty znášať vajcia, že by vedel ušiť také vrece, do ktorého by sa dala zavrieť tma… Samé také reči z brucha. A ostatní sa aj smiali, aj sa hnevali, že ich podaromnici vyrušuje. Aj ho chceli zatvoriť, aj ho chceli urobiť kráľom. Lenže medzičasom väčšinu kráľovstiev zrušili a on prešiel do našich dní. Všeličo sa na ňom zmenilo, len huba mu mlela ďalej ako mocný mlyn. A namlel toho neúrekom. Že treba chvosty o psov priväzovať, že by bolo žiaduce ryby naučiť lietať a žihľavu odnaučiť pŕhliť. Ľudia sa smiali, až sa za bruchá chytali. Ten má kázne nehorázne! vraveli si so smiechom jeden druhému. Chýr o tárajovi letel z dediny do dediny. A ľudia sú takí: majú radi reči z brucha. Dobre sa to počúva a zasmiať sa dá na tom tiež. Volali ho raz sem, raz tam, poľovníci, potápači, starí mládenci aj spolok činorodých babičiek. Raz ho dokonca zavolali aj na okres, ale nepoviem na ktorý, aby sa raz za to nehanbili. A on bol vo svojom živle. Rozprával a táral a mlel hubou a tliapal, čo mu para stačila. A keď mu už para nestačila, poriadne sa nadýchol a pokračoval. Trepal a kvákal a motal a trkotal a baláchal. A ľudia natŕčali ušiská, aby zachytili prúd jeho reči. Videli, že chlap sa rozdrapuje, ale nebolo mu rozumieť, tak rýchlo hovoril. A tak jeden poznamenal nahlas: Dobre hovorí. A ostatní začali pokyvovať hlavami, to sa vie, to sa vidí, to sa počuje, že nemláti prázdnu slamu a že je to hlava otvorená. A boli by ho urobili aj richtárom, ale jemu to bolo málo. Zaumienil si, že bude kazateľom, ale nie takým potulným, čo v prachu ciest hlása božie pravdy. On bude hlásať svoju pravdu a nepohne sa pritom z miesta. Nech mu nosia jedlá, ak nechcú, aby im umrel. A tak mu nosili klobásy a tlačenky a hamburgery a špagety a fajnové vína a korenisté omáčky a jemu sa to strácalo v bruchu ako v hlbokej studni. A čím mal brucho plnšie, tým nehoráznejšie reči z neho vypúšťal. Že treba zlodejov urobiť strážnikmi a čertom prirobiť krídla a ťažiť hviezdy z nočnej oblohy. Samé také reči z brucha, ktoré sa už nedali ani pri najlepšej vôli počúvať. A tak ho vyhnali. Pretože ľudia síce majú radi reči z brucha, ale len dovtedy, kým im nezačnú liezť hore krkom. A tak sa dal náš táraj zamestnať ako bruchovravec v cirkuse pod umeleckým menom Ventrilokvist. Tam ho môžete počuť. Pravda, len ak si zaplatíte vstupné!