ou až včera. Už teraz je však jasné, že vláda Viktora Orbána nenadviaže na to, čo tím jeho predchodcu Gyulu Horna so slovenskou stranou vyjednal. Orbán, ktorý z pozície opozičného politika často hlasno zdôrazňoval, že Maďarsko nemusí v súlade s rozhodnutím haagskeho tribunálu postaviť žiadny nový objekt na Dunaji, do pozície hlavného poradcu vlády pre politiku životného prostredia vymenoval Jánosa Varghu, bývalého predsedu a jedného zo zakladajúcich členov Dunajského kruhu, ekologickej organizácie a hlavného odporcu projektu vodných diel na rieke Dunaj. Vargha, ktorý sa odjakživa svojím tvrdohlavým spôsobom staval do úlohy ochrancu prírody, bude mať istý vplyv na utváranie vládnej ekologickej politiky. Jeho úlohou bude vypracovávanie štúdií na podloženie vládnych strategických cieľov pri ochrane životného prostredia a posudzovanie návrhov, rozhodnutí. Kým dunajská problematika dočasne spadá pod ministerstvo hospodárstva a kým nebude vymenovaný nový štátny tajomník, ktorý má riadiť rokovania so Slovenskom, bude Vargha akýmsi „hovorcom“ vlády v dunajskej problematike. Podľa neho predchádzajúca vláda premiéra Gyulu Horna nebrala do úvahy ekologické hľadiská a v tichosti pretláčala pôvodný variant sústavy vodných diel zakotvený v medzištátnej dohode z roku 1977, pričom táto snaha bola zhmotnená aj v návrhu rámcovej dohody. Rokovania so Slovenskom teda treba podľa neho dostať - v súlade s haagskym rozsudkom - do celkom inej podoby a mal by sa na nich zúčastňovať aj zástupca tretej strany - najlepšie Európskej únie. To, že sa slovenská strana obráti znovu na Haag, ak Maďarsko neakceptuje rámcovú dohodu, už v Bratislave odznelo niekoľkokrát. Skôr, než záležitosť znovu skončí na stole medzinárodných porotcov, sa však treba podľa nového vládneho poradcu o takéto riešenie aspoň pokúsiť. Oproti pragmatickému postoju predchádzajúcej vlády nájsť čo najskôr najlepšie možné riešenie sústavy vodných diel - akési najmenšie zlo pre Maďarsko - teraz sa radikálne ekologické hľadisko má viac skĺbiť s politikou a jeho zdôrazňovateľom má byť práve novovymenovaný poradca s bohatou minulosťou ochranárskeho aktivistu.

Rozsudok tribunálu z Haagu uznal platnosť dohody z roku 1977, avšak uložil stranám, aby sa na spôsobe jej realizácie dohodli medzi sebou. Hľadanie takejto dohody teda bude pokračovať medzi stranami, z ktorých jedna bude trvať na jej dôslednom uplatnení a druhá bude odmietať akékoľvek nové zásahy do životného prostredia rieky, čo zrejme oddiali koniec tohto zamotaného procesu. Pritom v tejto veci nie je isté ani to, či pre demokratické sily priaznivý výsledok slovenských volieb zjednoduší rokovací proces.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ