Príbeh hotela Carlton sa začína pred takmer 150 rokmi. Výhodnú lokalitu pri brehu Dunaja, na križovatke obchodníckych ciest, si však vyhliadli podnikaví ľudia už za panovania Márie Terézie. V roku 1760 tu postavili hostinec U zelených stromov, ktorý poskytoval ubytovanie v 22 izbách a mal stajne pre 120 koní. Prešporok však nebol ani na tie časy veľkomestom - v roku 1837 mal 30 tisíc obyvateľov. Cez rieku nepremávala pravidelná doprava a v meste neexistovala hotelierska tradícia. Situácia sa začala meniť v roku 1846, keď Löwovci, majitelia hostinca, oslovili architekta Ignatza Feiglera mladšieho, aby hostinec zmodernizoval. Hotel s novým názvom U zeleného stromu bol prvou väčšou prácou mladého Feiglera. Stopy jeho tvorivosti však môžeme dodnes obdivovať na mnohých bratislavských budovách. Nový hotel si v roku 1848 prenajal veľkoobchodník s vínom Jacob von Palugyay, ktorému patrila aj Au Café na pravom brehu Dunaja. O niekoľko rokov postavila rodina Spenederovcov v susedstve „zeleného stromu“ hotel National, neskôr s európskou značkou Savoy. Hotelier Henry Prüger kúpil obidva hotely v roku 1908 aj s Gervayovským domom (pôvodne sídlom známeho dentistu Bayera). Po pridaní reštaurácie, salónov a zimnej záhrady bol celý komplex pod názvom Carlton- -Savoy otvorený v roku 1913. Najrozsiahlejšiu rekonštrukciu hotela uskutočnil v rokoch 1925 až 1929 architekt Milan Michal Harminc - spojil budovy jednotiacou strechou a fasádou a k trom poschodiam nadstavil ďalšie štyri. Podľa Zlatej knihy Bratislavy z roku 1923 bol Harmincov projekt jedinečný v strednej Európe. „Celkom podľa amerického vzoru“ si mohli hostia v každej z 200 izieb užívať najmodernejšie vymoženosti - elektrinu, teplú vodu z vlastného hotelového zdroja, chladničky. Hotel bol prístupný všetkým vrstvám - mal luxusnú reštauráciu s vychýrenou kuchyňou, kaviareň s „občianskymi“ cenami aj „ľudovú“ pivnicu. K príjemnému posedeniu na terase prispievala korzová atmosféra na dnešnom Hviezdoslavovom námestí. Dobová reklama vychvaľovala nielen hotel, ale aj majiteľa - o hotelierskych kvalitách Henryho Prügera svedčil fakt, že ho prizvali ako konzultanta pri projektovaní Titanicu. Hospodárska kríza začiatkom tridsiatych rokov sa nevyhla ani Carltonu. Keď sa zadlžený Henry rozhodol skončiť život pádom z piateho poschodia svojho hotela, majiteľom sa stal jeho brat Max. Hotel však postupne upadal a po zoštátnení, najmä v 60. rokoch strácal význam.
LINDA SCHRANTZOVÁ
