Strana demokratickej ľavice mnohokrát dokázala, že vo svojich radoch má nemálo inteligentných a schopných ľudí, ale, žiaľ, aj veľkú schopnosť lavírovať. Nedávno sa o to pričinil pán poslanec Fico, keď nás poučil, že najväčšou chybou po voľbách by bolo, keby vznikla nová vláda založená len na antimečiarizme. Po štyroch rokoch vlády HZDS je nesporné, že počnúc parlamentnou nocou v roku 1994 cez početné kauzy až dodnes vnášalo toto hnutie do spoločnosti nepokoj, chaos, vládlo bez jasnej koncepcie. Dôkazom toho je množstvo protiústavných zákonov na nízkej odbornej úrovni, neúspešné riešenie vážnych spoločenských problémov, atď. Ak chceme, aby na Slovensku zavládol pokoj, slušnosť, poriadok a spoločnosť riadili ľudia, ktorí tomu, čo robia, aj rozumejú, nemôže byť nová vláda iná ako antimečiarovská. Pán poslanec predpokladá, že po voľbách je možná spolupráca SDĽ s HZDS, ale bez účasti Mečiara a Gašparoviča. Takéto tvrdenie je buď naivné, alebo zavádzajúce. Natíska sa tu otázka, kto vlastne schvaľoval mnohokrát nevydarené zákony, iba títo dvaja páni? Ostatní poslanci za HZDS boli len nastrčené figúrky ?

Ing. BARTOLOMEJ DZURDŽENIK,

Košice

Predstavme si množstvo ľudí v pomerne malom bazéne, kde voda siaha sotva po kolená, ktorých úlohou je čo najskôr sa naučiť plávať. Ak túto úlohu nesplnia, majú nárok iba na polovičnú dávku už aj tak studeného a nedbalo pripraveného obeda. Asi takto možno charakterizovať situáciu tých, ktorí síce majú záujem pracovať, no vládna moc im akosi zabudla vytvoriť normálne podmienky pre túto základnú potrebu každého zdravého človeka. Sľuby o radikálnom riešení nezamestnanosti zostali len na papieri, ale keďže sa blížia voľby, treba sľuby - teraz už čiesi bremeno, prevrátiť na niekoho iného - na bezmocného občana. Aký je to paradox, keď porovnávame pomery tých najbiednejších ľudí, ktorí musia hodnoverne priznávať svoje smiešne úspory, v mnohých prípadoch určené len na svoj dôstojný odchod, s tými, ktorým sa ponúkajú nehorázne možnosti prepierania špinavých peňazí napr. formou nákupu cenných papierov. Jeden špekuluje, či si kúpi štyri rožky, alebo sa uspokojí aj s dvoma. Druhý má problém, ktoré auto má momentálne použiť, či to bežné alebo reprezentačné. Rozumne uvažujúci človek sa môže nad mnohé nedostatky spoločnosti načas povzniesť, v príhodnej dobe má však povinnosť si na tieto prešľapy spomenúť a poučený minulosťou dať priestor vo voľbách iným. A tá doba je tu!

JÚLIUS KVAČKAJ,

Mýto pod Ďumbierom

Pán premiér a ministri asi zabudli, že žijú na Slovensku a podľa toho mal znieť aj odpočet ich vládnutia a nie chválospevy, ktoré s realitou života občanov nemajú nič spoločné. Netvrdím, že všetko bolo zlé, ale toľko populistických neprávd, ba až výmyslov som nepočul ani v časoch komunistického vládnutia. Doprial by som všetkým vládnym činiteľom nazrieť do života štvorčlennej rodiny, napríklad takého robotníka či dôchodcu, ktorí okrem platu či dôchodku nemajú žiadny iný príjem. Neviem, či by aj potom našli odvahu ešte raz zopakovať tieto ich vyhlásenia. Chváliť sa 8-percentným zvýšením dôchodkov k 1. 7. 1998 považujem naozaj za populistické, pretože toto zvýšenie podľa zvyšovania cien malo byť už pred dvoma rokmi.

ŠTEFAN LAHOVIČ,

Snina