- v medzivojnovom období sa na pôde medzinárodných vedeckých inštitúcií rozpracovala myšlienka medzinárodného trestného súdu, ale zostala v polohe vedeckej

- po druhej svetovej vojne fungovali prvé dva vojnové tribunály - norimberský a tokijský, obidva boli založené na základe dohody medzi víťaznými štátmi

- medzinárodný tribunál v Norimbergu trval od 20. 11. 1945 do 1. 10. 1946, súdených bolo 22 vojnových zločincov, 12 odsúdili na trest smrti obesením (H. Göring unikol rozsudku samovraždou), 7 obžalovaným vymerali tresty od 10 rokov až po doživotné väzenie, 3 rozsudky boli oslobodzujúce, v prípadoch F. von Papena a prezidenta Ríšskej banky H. Schachta však so značným nesúhlasom

- po vojne začala nemecká justícia celkovo asi 105 tisíc trestných konaní, odsúdila len 6500 osôb, západní spojenci odsúdili asi 5000 nemeckých štátnych príslušníkov, z toho viac ako 600 na smrť

- medzinárodný tribunál v Tokiu trestal vojnových zločincov na Ďalekom východe z 2. svetovej vojny, trval od 3. 5. 1946 do 12. 11. 1948, súdil 28 hlavných japonských vojnových zločincov, 7 odsúdil na smrť

- na začiatku 50. rokov skúmala túto myšlienku komisia pre medzinárodné právo, vo Valnom zhromaždení OSN však neboli priaznivé politické podmienky na jej realizáciu - studená vojna, bipolárne rozdelenie sveta

- až 90. roky a hrôzy, ktoré priniesol ozbrojený konflikt na Balkáne, genocída v Rwande a zmenené podmienky v medzinárodnom spoločenstve, ktoré umožňovali spoluprácu veľmocí, priniesli zmenu:

- v roku 1993 vytvorila Bezpečnostná rada OSN medzinárodný tribunál pre stíhanie zločincov na území bývalej Juhoslávie

- v roku 1994 vznikol medzinárodný tribunál pre stíhanie páchateľov genocídy v Rwande