Podľa niektorých je na svete najambicióznejší projekt v histórii Organizácie Spojených národov (OSN), o ktorom sa diskutovalo celé polstoročie od norimberského procesu. Iní sa tešia z víťazstva Dávida nad Goliášom, keď 120 krajín, vrátane Slovenska, hlasovalo proti vôli USA.
„Zriadenie Medzinárodného trestného súdu môžeme porovnávať s podpisom Všeobecnej deklarácie ľudských práv, teda prvým medzinárodným dokumentom, hoci nie právne záväzným,“ hodnotí pre SME sobotňajší slávnostný zrod nového tribunálu v Ríme generálny riaditeľ sekcie medzinárodnoprávnej a konzulárnej na ministerstve zahraničných vecí JUDr. Peter Tomka. „Na rozdiel od predchádzajúcich tribunálov bude existovať ešte predtým, než ku zločinom dôjde, takže sa vyhne spochybneniu, že je predovšetkým vykonávaním vôle víťazných strán vojnového konfliktu,“ dodáva P. Tomka.
Slovensko patrilo do 120-člennej skupiny „podobne zmýšľajúcich“ krajín z Európy, Ázie i tzv. tretieho sveta, ktoré napriek nesúhlasu USA presadili zriadenie súdu s rozsiahlymi právomocami. Medzi 7 krajinami, ktoré boli proti, sú napríklad Čína, Líbya, Alžírsko, Irak, Izrael. Spojené štáty zaznamenali svoju druhú diplomatickú porážku potom, čo sa proti väčšine nepresadili ani minulý rok v Oslo pri schválení zmluvy o zákaze nášľapných mín. Spojené štáty odmietli súhlasiť s možnosťou, že by nejaký Američan mohol byť postavený pred medzinárodný tribunál, a nepodarilo sa im presadiť ani uplatnenie práva veta Bezpečnostnou radou OSN. „K zmene v americkom postoji tak skoro nedôjde,“ hovorí P. Tomka.
Súd bude samostatnou medzinárodnou inštitúciou, ktorá bude stíhať za zločiny genocídy, vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a agresiu, ku ktorým dôjde nielen počas medzinárodných, ale aj vnútorných ozbrojených konfliktov. Trestné stíhanie sa môže začať na podnet zmluvného štátu, na území ktorého k zločinom došlo, alebo štátu, ktorého občan sa zločinu dopustil. Podnet môže dať nezávislý prokurátor, ako aj Bezpečnostná rada OSN.
Nový tribunál má svoje slabiny. Je bezmocný v prípadoch štátov, ktoré jeho jurisdikciu (právomoci súdu - poz. red.) neuznajú. Tak, ako Saddám Husajn nedá súhlas, aby sa vyšetrovalo jeho zaobchádzanie s Kurdmi, ani Slobodan Miloševič nebude uvažovať o potrestaní prípadných zločinov v Kosove. Súd neuznal ani Izrael, ktorý by mohol byť podľa štatútu nového súdu stíhaný za zločin „priamych alebo nepriamych presunov časti obyvateľstva okupujúceho štátu na územie ním obsadené“. To je prípad asi 320 tisíc Izraelčanov na západnom brehu Jordánu, vo východnom Jeruzaleme, v pásme Gazy a na Golanských výšinách, ktoré židovský štát okupuje od roku 1967.
Nový tribunál môže podľa štatútu súdiť za vojnový zločin napríklad veliteľa, ktorý sa previní už tým, že povolí dieťaťu do 15 rokov zúčastniť sa na bojových akciách. Ak sa trestného činu dopustí samotné dieťa, je mimo právomocí Medzinárodného trestného súdu, pred ktorý môžu predstúpiť iba osoby staršie ako 18 rokov.
Medzinárodný trestný súd vstúpi do platnosti o 4 alebo 5 rokov, kým jeho štatút neratifikuje aspoň 60 štátov. Na konci najkrvavejšieho 20. storočia by tak mala začať fungovať inštitúcia, ktorá by mohla byť zárukou pre spravodlivé potrestanie najťažších zločinov. O jej sile či bezmocnosti však rozhodne počet krajín a to, či ocenia ľudské práva ako najvyššiu hodnotu.
MIRIAM MRÍZOVÁ