Život strávený stopovaním slonov s lukom a šípom ohol Angouovo staré telo takmer do pravého uhla. Jeho ústa sú bezzubé, hovorí slabým váhavým hlasom. Angou - vyzerá na 80 rokov - nepozná svoj vek a patrí do kmeňa bongonských Pygmejov. Lov divokej zveri a obchod so slonovinou, rovnako ako drevársky priemysel ohrozujú tradičný spôsob života Pygmejov. Predsudky však bránia legendárnym lovcom opustiť ich úkryty v džungli a hľadať si prácu v meste. „Vždy som bol lovcom. Ale ak budem chcieť ísť do mesta a stať sa murárom alebo remeselníkom, iní ľudia ma zastavia: Nie, si Pygmej,“ vysvetľuje Avam Ngadi, 41-ročný Bongon, ktorý žije v dedine Toumbi.
Kedysi to boli nomádi, ktorí sa potulovali pralesom a „odievali sa“ do krátkej zásterky z listov, dnes však väčšina Bongonov vedie usadlejší spôsob života v dedinách, v chatrčiach z trávy a nepálených tehál, prevládajúcich na väčšine územia subsaharskej Afriky. Toumbi, jedno z najprístupnejších sídlisk vo východnom Gabune, je prístupné až po piatich hodinách jazdy po „ceste“. Pre asi stovku obyvateľov tu funguje jednoduchá škola rímskokatolíckej misie.
Pygmejovia, ktorí sú považovaní za prvých obyvateľov strednej Afriky, boli nútení uchýliť sa do šera lesného kráľovstva pred mocnejšími bantuskými vojakmi a poľnohospodármi. Podľa odhadov žije v súčasnej strednej Afrike približne 250 000 Pygmejov. Väčšina z nich pokračuje v živote z ruky do úst ako lovci - zberači. Drobní Bongoni, ktorých priemerná výška nepresahuje 1,5 metra (a často len 1,2 metra), sa spoliehajú ako pralesní lovcovia na svoju obratnosť a používajú tradičné oštepy, luky a pasce.
Ale tam, kde kedysi mali len pre seba more stromov a lián, sa v súčasnosti o toto bohatstvo musia deliť s komerčnými lovcami ozbrojenými modernými puškami, ktorí predávajú svoje úlovky v gabunskej metropole Libreville. Počet veľkej lovnej zveri sa preto značne znížil. Hovorkyňa Africkej záchranárskej skupiny Muriel Vivesová upozorňuje na to, že rozširujúca sa sieť ciest pre drevorubačov umožnila aj lovcom prístup k zvieratám, dlho chráneným v izolácii pralesa. „Samotná ťažba dreva nejde dopredu príliš rýchlym tempom. Ale nové cesty umožňujú komerčným lovcom prenikať aj do chránených oblastí a loviť stále väčšie množstvo zvierat,“ poznamenala. Pre Pygmeja je lov ale ešte vždy zdrojom pýchy. „Smejú sa nám ľudia, ktorí si o sebe myslia, že sú niečo viac ako my,“ vraví Alba Uabouna, 37-ročný Bongon, ktorý sa chváli tým, ako sa vie plaziť za slonom a usmrtiť ho zdola oštepom. „Ale ja viem, že som lepší lovec ako oni.“
(ČTK)
