VIEDEŇ (SME - pet) - Výstavná Viedeň v pravidelných intervaloch predstavuje jednu zo svojich medzinárodných hviezd na výtvarnom nebi 20. storočia - Oskara Kokoschku. Pripomeňme len umelcovu retrospektívu na jar roku 1991 v priestoroch Kunstforum Bank Austria či expozíciu jeho raných prác v Albertine z jari roku 1994. Odvčera sú jeho maľby a kresby sprístupnené v nových priestoroch Albertiny - v Akademiehofe na ulici Makartgasse 3. Ako pre SME povedali organizátori výstavy, expozícia, ktorá bude sprístupnená do 26. októbra, obsahuje 16 malieb, vyše 100 kresieb a akvarelov, ako aj litografie tohto slávneho umelca. Výber diel z rokov 1953-1973 vychádza z Kokoschkovho životopisu a zahŕňa aj menej známe výtvarné práce. Kresby zo začiatku 50. rokov pripomínajú maliarov pobyt v Londýne a neskôr v dedinke Villeneuve na brehoch Ženevského jazera. Z toho obdobia tiež pochádzajú Kokoschkove cykly Kráľ Lear a Odyssea. Výstava obsahuje práce, ktoré prezentujú maliarov blízky vzťah k antike. Ten sa ešte prehĺbil pri jeho cestách do Grécka. K vrcholom umelcovho portrétneho umenia patrí zase vystavený cyklus Jeruzalemské tváre z roku 1973.
Kroky neomylného osudu uštedrili Oskarovi Kokoschkovi nielen dĺžku života dvoch generácií, ale aj závideniahodnú mieru všestranného talentu a hlbokého citu. Vášnivý vzťah maliara k životu a prírode rezonuje v jeho obrazoch ľudí, miest a krajín, v monumentálnych kompozíciách, ale aj v jeho veršoch a drámach, ktoré sám režíroval, ale aj staval scénu. Šírkou svojho talentu a záberu je Oskar Kokoschka porovnateľný len s takými osobnosťami ako Paul Klee, Pablo Picasso či Vasilij Kandinskij. Slávny maliar s neprehliadnuteľným monogramom O. K. býva často zaraďovaný k expresionistom, avšak nikdy nepatril k žiadnej expresionistickej skupine. Kokoschkov temperament, vedomie kultúrnych súvislostí a zaujatie za horúce problémy nášho sveta, ktoré na neho doliehali so všetkou naliehavosťou dramatických udalostí 30. a 40. rokov, vtlačili jeho obrazom nadčasové posolstvo v podobe veľkých symbolov. Ako tiež ukazuje súčasná výstava, veľkú úlohu v jeho tvorbe zohrala jeho záľuba v antickom bájosloví. „Zámerne a uvážlivo som siahol k duchovným výrazovým prostriedkom z čias, keď európska spoločnosť ešte svoju vlastnú kultúru neznevažovala,“ napísal raz O. Kokoschka o svojom vzťahu k tradícii. „Verím, že chránim a uchovávam umeleckú tradíciu Európy, pričom sa nepreviňujem výpožičkami v oblasti duchovných statkov.“
