anie súkromného vlastníctva a nerešpektovanie individuálnych potrieb a nárokov obyvateľov sa prejavilo v hromadnej výstavbe bytových domov, často v nevhodnej regionálnej, veľkostnej a technickej štruktúre. Za niekoľko desiatok rokov štátneho opatrovníctva v bytovej výstavbe a rozsiahlych subvencií v oblasti nájomného a bytových služieb si obyvatelia zvykli na lacné bývanie. Zaužívaná predstava z minulých rokov sa v súčasnosti stretáva s realitou nedostatku bytov a ich neustále rastúcich cien, ako aj nákladov na ich užívanie. Väčšine obyvateľov na Slovensku je už dostatočne zrejmé, že obstaranie bytu a samotné bývanie je skutočne drahé, chýba im však pocit spoluzodpovednosti za zvýšené náklady na bývanie. Podiel výdavkov na bývanie na celkových výdavkoch slovenských domácností predstavuje v súčasnosti približne 13-14 percent, čo je v porovnaní s priemerom krajín EÚ (asi 22 %) nízka úroveň. A to i napriek skutočnosti, že na Slovensku sa v porovnaní s vyspelými krajinami vydá nepomerne viac na stravu (pomer výdavkov na stravu a bývanie na Slovensku je približne 2,5 : 1, naopak, napr. vo Švajčiarsku takmer 1 : 2). Aby bol bytový fond plynule obnovovaný, podiel nákladov na bývanie by sa mal blížiť k jednej tretine celkového rozpočtu domácností, ako vyplýva z viacerých zahraničných zdrojov. Do budúcnosti možno teda očakávať, že podiel výdavkov na bývanie bude rásť, či už na úkor výdavkov na ostatné položky, alebo úrovne úspor. Takýto posun v štruktúre výdavkov slovenských domácností je spojený najmä s uvedomením si skutočnosti, že bývanie je naozaj drahé. Byt a jeho prevádzka sa stáva pravdepodobne najväčšou životnou investíciou bežného občana. Podobne je to aj v zahraničí a možno očakávať, že ceny bytov a náklady na ich užívanie budú už len rásť. (rf)