Účel svätí prostriedky, improvizácia na danú tému v podaní Mečiara spĺňa kritériá najvyššej kvality, ba až dokonalosti. Oprávnenosť tohto tvrdenia je namieste prakticky odvtedy, čo predseda HZDS vstúpil do politického ringu. Teda už viac ako osem rokov majstrovsky využíva túto svoju celkom iste geniálnu devízu v prospech svojich mocenských ambícií a vo výrazný neprospech ambícií Slovenska. Do kontextu týchto jeho teatrálnych praktík hviezdne zapadajú aj tieto nedávne skutočnosti: podanie podnetu premiéra, aby sekcia kontroly Úradu vlády prešetrila oznámenia na podpredsedu vlády S. Kozlíka a ministra pôdohospodárstva - a o niekoľko dní neskôr - zverejnenie mien dvadsiatich poslancov HZDS, ktorých znovuzvolenie si vedenie hnutia, resp. jeho predseda, neželá. Na letmý pohľad by sa mohlo zdať, že tieto nečakané kroky s výrazne prítomným prvkom progresivity sú iba zdupľovaním glorioly „osvieteného“ premiéra, resp. vedenia HZDS. Ak sa však pozrieme na obe skutočnosti zo zorného uhla nezahmlievaných časových a reálnych súvislostí, musíme dôjsť jednoznačne k záveru, že ide o kroky účelové, presne načasované. Bytostne dôležité voľby sú predo dvermi a pre „osvieteného“ pána z hľadiska niekoľkomesačných volebných preferencií neveštia vskutku nič pozitívne.
RUDOLF FÁBRY,
Lehota pod Vtáčnikom
