V hlavnej úlohe s českou herečkou Markétou Hrubešovou, s českým kameramanom Vladimírom Smutným, v českých reáliách a v českom jazyku nakrútil pôvodom izraelský režisér a scenárista Danniel Danniel, žijúci od svojich 26 rokov v Holandsku, celovečernú drámu Zima (Winter), s ktorou neúspešne súťažil na 33. ročníku filmového festivalu v Karlových Varoch. Snímku hneď po projekcii kritika označila za nevyvážené dielo, bez dôrazu na overovanie si dôležitých dobových detailov. Nevierohodná dejová os príbehu z normalizačných 70. rokov prekypuje nechcenou karikatúrou - deti chodia do školy zásadne v pionierskych uniformách, tajná polícia prešpekulovane sleduje svoje obete pre pokútne nákupy syra a, len tak mimochodom, spočiatku slobodomyseľná študentka výtvarného umenia Marie je schopná aj napriek varovaniu svojich priateliek vydať sa za príslušníka ŠtB, nasadeného na študentskú párty. „Nešlo mi o zachytenie konkrétneho režimu, chcel som nakrútiť film o totalite ako takej. Na pozadí komunistickej krajiny ma viac zaujímalo to, čo sa deje s ľuďmi. Ľúbostným príbehom zaznamenať ako podstatu schopnosť ľudí milovať vo veľmi rôznych situáciách,“ vysvetľuje na svoju obranu režisér. „Izrael, z ktorého pochádzam, nie je komunistickým štátom, ale do istej miery takisto totalitným. Aj pevné presvedčenie môže byť niekedy nebezpečné. Viem, čo sa stáva, keď sa ľudia riadia svojou vierou a nie ľudskou stránkou,“ dodáva. Danniel Danniel sa narodil roku 1950 v Haife, na tamojšej univerzite vyštudoval filozofiu a biológiu. V roku 1976 sa presťahoval do Holandska, kde absolvoval filmovú a televíznu akadémiu. Pracoval ako strihač a zvukár, napríklad aj pre Paula Verhoevena. V 80. rokoch sa začal venovať autorským krátkym filmom (Meetings, The Way to Paris, Station), v roku 1988 nakrútil snímku Vajce (Ei) ocenenú na prehliadkach v Cannes, San Franciscu i Plovdive. Po ďalších krátkych filmoch Viaduc a Night Father pripravil v roku 1995 celovečerný debut Mykosh, s ktorým na karlovarskom festivale súťažil pred dvoma rokmi.
Markéta Hrubešová, známa z filmov Oznamuje se láskám vašim, Sedím na konári a je mi dobre, Žiletky, Andělské oči, Divoké pivo alebo Zdivočelá země, má už za sebou viacero skúseností so zahraničnými režisérmi - Joelom Fargesom (Ondine, 1991), Lloydom Simandim (Chained Heart, 1992) i Zalmanom Kingom (Delta of Venus, 1994). „Ešte nikdy som však nemala príležitosť zahrať si taký široký charakter. Dannielovi som za moje obsadenie vďačná,“ hovorí o svojom účinkovaní v Zime. Režisér si ju vybral na základe konkurzu. „Videl som Markétu v jej predchádzajúcich filmoch - žiadny sa mi síce mimoriadne nepáčil, ale je dobrá herečka. Konkurz mi ukázal, že ešte lepšia, ako som očakával. Vedel som si ju v úlohe Marie presvedčivo predstaviť,“ dopĺňa Danniel. Zaujímavosťou je, že ten istý scenár Zima už raz celý nakrútil s inými hercami pred dvoma rokmi. „Mali sme veľké technické problémy, obraz bol neostrý, bolo to ako zlý sen. Myslel som si, že druhýkrát to bude jednoduchšie. Ale uvedomil som si, že ak budem takto uvažovať, iba budem znova opakovať staré chyby. Musel som preto na všetko zabudnúť a nakrútiť úplne nový film.“ S kameramanom Vladimírom Smutným, presláveným filmami Kolja či Lea, najprv hľadali exteriéry v Albánsku a Rumunsku. Napokon sa rozhodli pre Prahu (bez snímania typických symbolov, ako napríklad Hradčany a Karlov most), nočné scény dokončili v Rotterdame.
Ako 26-ročná musela Hrubešová zvládnuť zachytený prerod mladej študentky na matku 14-ročnej dcéry v podaní Juliany Johanidesovej. „Vývoj mojej postavy je veľký, takže časť, kde hrám staršiu ženu, bola pre mňa oveľa ťažšia. Zahrať si matku veľkej dcéry, navyše s pocitom, že mi ju na niekoľko rokov vezmú, bolo náročné. Ale náročné úlohy sú krásne,“ dodáva herečka, vnímaná prevažne ako sexsymbol českého filmu. „Teším sa na to, keď sa ma už na erotiku nikto nespýta. Vždy som hovorila, že je súčasťou ľudského života a filmy, ktoré som nakrúcala, boli najmä o ľuďoch a ich osudoch. Preto sa v nich musela premietnuť. Pre popísanie lásky sú predsa aj erotické scény dôležité.“
DALIBOR HLADÍK
