Po piatich týždňoch bolo minulý piatok v Ríme oficiálne odsúhlasené založenie Medzinárodného trestného súdu (MTS), ktorý sa bude zaoberať najzávažnejšími trestnými činmi - genocídou, vojnovými zločinmi, zločinmi proti ľudskosti a agresiou. V slovenskej delegácii bol aj JUDr. Peter Tomka.
Založenie súdu nakoniec nepodporili USA, ktoré požadovali, aby súd musel získať súhlas príslušnej vlády s vyšetrovaním jej štátneho príslušníka. Potom by MTS nemal koho súdiť, pretože vlády krajín, kde sa dejú vojnové zločiny, súhlas nedajú.
„Americký návrh by vlastne znamenal ochranu amerických občanov, ktorí spáchali trestný čin. Slovenská delegácia naopak podporovala návrh, aby jurisdikciu (právomoci súdu - pozn. red.) musel uznať aspoň jeden zo štyroch štátov - buď štát, na území ktorého k trestnému činu došlo, štát, ktorého je domnelý páchateľ občanom, štát obete alebo štát, na území ktorého sa páchateľ nachádza. Prijatý kompromis spočíva v kombinácii dvoch alternatív - buď jurisdikciu uzná štát, na území ktorého došlo k zločinu, alebo štát, ktorého občan sa mal činu dopustiť.“
Ktorými súčasnými konfliktmi by sa mohol Medzinárodný trestný súd zaoberať?
„Napríklad Somálskom, do úvahy by mohol prichádzať aj Irak a jeho zaobchádzanie s Kurdmi. Ak však štát neschváli štatút súdu, nie je zmluvnou stranou, nemôže k súdu dôjsť. V jednotlivých prípadoch síce štát môže dať súhlas, ale napríklad o Iraku môžeme právom pochybovať, že by súhlas padol v režime Saddáma Husajna.“
Ako by to bolo v prípade Kosova?
„Aj v tomto prípade by Juhoslovanská zväzová republika musela najprv schváliť štatút. Mimovládne organizácie, ktoré boli obrovským impulzom a ktoré výsledok hlasovania prijali asi s väčšou radosťou ako Francúzi titul majstra sveta vo futbale, charakterizovali štatút súdu ako dieťa, ktoré sa síce narodilo, ale ako kripel a bude ešte potrebovať čas.“
Slovenská delegácia podporila založenie súdu. Splnili sa teda predstavy, s akými išla do Ríma?
„Naše predstavy sú zahrnuté v prijatom štatúte - nechceli sme, aby sa súd z úsporných dôvodov skladal z viac ako 18 sudcov a odsúhlasilo sa presne 18 sudcov, podporovali sme, aby sa sídlom súdu stal Haag, čo sa splnilo, a boli sme za zavedenie automatickej jurisdikcie, čiže štát ju uzná tým, že sa stane zmluvnou stranou. Naopak, nesúhlasili sme s názorom, že prokurátor môže začať vyšetrovanie zločinov z vlastnej iniciatívy, čo nakoniec bolo prijaté.“
MIRIAM MRÍZOVÁ
