a námornej lode kdesi ďaleko od pobrežia v hlbokých vodách oceána zrejme ani nevšimne. Vo chvíli, keď sa prílivové vlny priblížia k pobrežiu, sa však zmenia na gigantické prívaly vody, ktoré zmetú všetko, čo sa im postaví do cesty. Tri takéto vlny sa po podmorskom zemetrasení v sile 7 stupňov Richterovej stupnice prehnali aj cez malebné západné pobrežie ostrova Papua - Nová Guinea.
Tsunami zvyčajne vznikajú po podmorských zemetraseniach, príčinou smrtiacich vĺn však môže byť aj pád veľkého skalného masívu do mora (v roku 1958 na Aljaške sa po zemetrasení uvoľnil skalný blok, ktorý zdvihol vodu až do výšky 520 metrov), alebo sopečné erupcie. Najčastejšie vznikajú tsunami v Tichom oceáne. Rýchlosť vĺn na oceáne dosahuje niekedy aj 1000 kilometrov za hodinu. Prílivová vlna môže byť dlhá až 100 kilometrov, v hlbokých vodách oceánov však dosiahne výšku nanajvýš 3 až 4 metrov a nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo. Všetko sa zmení až v plytkých pobrežných vodách. Vodná masa, disponujúca obrovskou dynamickou energiou, sa tu spomalí, dĺžka vlny sa skracuje a výška vlny náhle narastie na 30 až 50 metrov. Najničivejší je väčšinou hrebeň tretej až ôsmej vlny. Pravdepodobne najdeštruktívnejšiu vlnu tsunami zaregistrovali 27 augusta 1883 po erupcii sopky Krakatoa ležiacej medzi ostrovmi Jáva a Sumatra. Po sérii prílivových vĺn, ktoré dosiahli rýchlosť 560 až 720 kilometrov za hodinu, zahynulo vyše 36 tisíc ľudí.
(REUTERS, ČTK)
