Kresťanstvo a kresťanská kultúra bývajú podvedome spájané s Európou. Málokto si pritom uvedomuje, že prvé kresťanské komunity vznikali vlastne už za života Ježiša Krista a bezpro- stredne po jeho smrti vo Svätej zemi, odkiaľ sa neskôr rozšírili aj na Stredný východ, Turecka a do severnej Afriky. Aj napriek tomu, že s príchodom mohamedánstva boli neskôr tieto komunity takmer zdecimované, pretrvali až do týchto dní v samotnom Izreali, ale aj v Sýrii, Iraku, Egypte, Turecku či v Líbyi. Dnes im však podľa britského časopisu the Economist hrozí postupné vyhynutie. V roku 1946 bolo napríklad obyvateľstvo Jeruzalema až na 50 % kresťanské - dnes je tu kresťanov necelých 5 %. Počet kresťanov v Jordánsku poklesol za posledných 30 rokov na polovicu a v Iraku sa znížil zo 750 na 500-tisíc. Podobný osud hrozí aj komunitám v Libanone, kde kedysi žilo až 40 % kresťanov, Sýrii a na palestínskych územiach. Čo vedie k podobnému procesu? Na prvý pohľad sa ponúka jednoduché riešenie: militantné islamské režimy. To však nezodpovedá pravde. Vo väčšine arabských krajín je tamojších viac ako 20 existujúcich kresťanských denominácií úplne slobodných. V palestínskom, libanonskom a jordánskom parlamente majú ich predstavitelia napríklad viac kresiel, ako je pomerné zastúpenie kresťanov medzi obyvateľstvom. Minister zahraničných vecí irackého diktátora Husajna Tarík Azíz je kresťan, rovnako aj palestínska ministerka školstva, Hannan Ašvávíová. Čo je teda príčinou úbytku kresťanov? The Economist vidí problém v demografickom vývoji. V časoch francúzskeho a britského koloniálneho panstva boli kresťania v týchto krajinách uprednostňovaní v štátnej službe a ich deti dostávali to najlepšie vzdelanie. Tieto faktory však viedli k znižovaniu počtu detí v rodinách a k poklesu pôrodnosti kresťanských žien. V momente, keď počet kresťanov poklesol pod kritickú hranicu, začali sa v spoločnosti cítiť ako cudzorodý prvok a tento stav väčšina z nich riešila emigráciou. Obavy o zánik kresťanstva na Blízkom a Strednom východe majú však aj svoju kladnú stránku: dokázali priviesť predstaviteľov neraz navzájom nie veľmi priateľsky naladených kresťanských komunít za spoločný rokovací stôl. (jk)