Názov súboja, v ktorom sa bojovalo v sobotu v Nitre o pohár, sa zásluhou rôznych interpretácií líšil. Napokon nalial čistú vodu do pohára riaditeľ Tlačového a informačného odboru Matice slovenskej JUDr. Peter Škultéty. „Podľa zmluvy je jasné, že sa hrá o Matičný Pribinov pohár a nie o iný,“ vysvetlil a dodal, že predchádzajúce nedorozumenia boli následkom nezrovnalostí v ekonomickej oblasti, v ktorej sa pred zápasom dalo všetko do poriadku. Predseda Slovenského futbalového zväzu Milan Služanič a predseda Matice slovenskej Jozef Markuš odovzdali po zápase pohárik Košičanom a tri rôzne poháre víťazným Trnavčanom. Pikantériou je, že tak ako vo finále Slovenského pohára, aj v Nitre priviedol Trnavu na ihrisko ako kapitán Igor Bališ, ale pohár dvíhal nad hlavu s páskou Dušan Tittel. „V Bratislave som sa zranil na ľavej nohe v závere zápasu, tentoraz to odniesla pravá noha už v pätnástej minúte,“ smutne konštatoval ako gazela rýchlonohý stredopoliar andelov, ktorého klasické úniky a centre boli kedysi tým, na čo sa oddalo na futbal v Trnave pozerať. „Asi nie som tým pravým kapitánom,“ usmial sa ešte a keď sme sa spýtali, či to môžeme napísať, dodal, že vraj áno, lebo „aj tak som sa toho už chcel vzdať“. Trnava bola v Nitre ako doma, ale vulgarizmy z hľadiska, v ktorom sa zišla iba polovica z počtu, ktorý usporiadatelia pod Zoborom čakali, nepotrebovala. Kuriózne bolo, že v 75. min jeden zo streleckých pokusov Košičanov skončil v náhradnej bráne ďaleko za ihriskom. Posmešný rev fanúšikov, oslavujúcich gól, zmiatol obsluhovača tabule natoľko, že, priznajúc podľa ohlasu gól Trnavčanom, do 85. min svietilo na tabuli skóre 1:3. Potom sa zmenilo na správne 1:2. Ale obsluha tabule akoby tým vyprovokovala Trnavčanov k zvýšenej aktivite a v 90. min už 1:3 zase platilo… Nitriansky prorok mohol byť spokojný.