Kým vládnuce HZDS potichu kalkuluje s myšlienkou povolebnej spolupráce s SDĽ napriek jej odmietavým vyhláseniam, opozičné SDK, SMK, ale i SOP počítajú s SDĽ do budúceho vládneho kvarteta nahlas. Aj preto, že sa SDĽ nepodarilo rovnako ako v susedných krajinách vytvoriť silnú ľavicovú alternatívu, chytráckym „SĽOP“-om, čiže samostatnou ľavicovou opozičnou politikou uchmatla liberálom ich povestnú rolu jazýčka na váhach rozčesnutého Slovenska. O tom, či je naozaj takým želaným partnerom do koalície, za akého sa i sama pokladá, sa na Petra a Pavla v Divadle STOKA rozprúdila živá polemika publika a moderátov „surmitov“ Petra Tótha a Júliusa Gembického s tieňovým premiérom PAVLOM KANISOM a tieňovým ministrom zahraničných vecí tejto strany - PETROM WEISSOM.

P. TÓTH: SDĽ sa odvoláva na prieskumy, podľa ktorých je najželanejším partnerom do koalície. Je to preto, že SDĽ je taká dobrá, alebo preto, že pôjde s hocikým? (Potlesk a smiech.)

P. WEISS: „Pred pár dňami som videl najnovší výskum, ktorý sme si dali robiť. Ukázal, že SDĽ si želá do vlády väčšina obyvateľov. Po druhé, že v sympatiách je SDĽ okrem vlastných sympatizantov, ktorí by ju volili, druhou najpopulárnejšou stranou. Čo na nás oceňujú? Predovšetkým to, že máme veľký odborný potenciál, že máme najviac osobností v prvej dvadsiatke rebríčka dôveryhodnosti. Ľudia oceňujú, že SDĽ by bola schopná riešiť dva najpálčivejšie problémy našej spoločnosti - životnú úroveň a nezamestnanosť. A aby som nezabudol P. Tóthovi vrátiť požičané, SDĽ na rozdiel od KDH a DU s V. Mečiarom ešte nevládla. (Potlesk.)

P. KANIS: „Ja varím halušky, aby sme ľuďom dali na vedomie, že vládna SDĽ by dokázala nakŕmiť národ. Ale pred voľbami je veličenstvom občan. On bude mať rozhodujúce slovo o necelé tri mesiace. Je to dlhý čas. Počas neho sa niektoré strany môžu rozsypať, rozhádať. SDĽ sa to nepritrafí.“

P. TÓTH: Ak už, pán Kanis, naznačujete, že by sa niektoré politické strany mohli do volieb rozsypať, máte azda viac informácií ako my?

P. KANIS: „Ani nie. Ibaže my sme v roku 1994 neuspeli vo voľbách aj preto, že sme sa ocitli vo dvoch koalíciách. Vo vládnej, ktorá bola politicky rozmanitá, druhou bol štvorfarebný ‘ďatelinkový štvorlístok‘ SDĽ, SDSS, SZS a Hnutia poľnohospodárov. Až sme sa v nich napokon stratili. Preto aj našim súperom dožičíme, aby si užili tvrdého koaličného chlebíka.“

P. TÓTH: Republikový výkonný výbor SDĽ vylúčil povolebnú vládnu spoluprácu s V. Mečiarom a I. Gašparovičom. Bol by ich odchod z HZDS očistením tohto najsilnejšieho hnutia od viny za deštrukciu ústavného a právneho systému? Nie je podľa vás HZDS ako celok zodpovedné za diskvalifikáciu slovenskej demokracie v očiach civilizovaného sveta?

P. WEISS: „Od tohto nášho vyhlásenia po zmarení referenda, v ktorom sme odmietli pred voľbami a po voľbách spoluprácu s V. Mečiarom a I. Gašparovičom, uplynul rok. Vývoj sa nezastavil, preto sa SDĽ vo svojich zovšeobecneniach vnútropolitickej situácie dostala ďalej. Na zvolenskom zjazde SDĽ sme v apríli s výnimkou jediného hlasu jednomyseľne prijali rezolúciu, v ktorej sa konštatuje: SDĽ vstúpi do vlády s takými politickými subjektmi, s ktorými sa dohodne na spoločnom programe a ktoré budú mať skutočný záujem o pozitívne zmeny Slovenska. Politické strany súčasnej vládnej koalície pri mnohých príležitostiach dostatočne preukázali, že takýto záujem nemajú. Musia preto znášať politické, právne, ekonomické i morálne dôsledky svojho doterajšieho pôsobenia. SDĽ nebude ich zástancom. Toto stanovisko SDĽ by mohol zmeniť iba ďalší zjazd.“

P. KANIS: „Jeden novinár mi položil otázku, či by nebolo dobré, keby SDĽ vstúpila do vlády s HZDS, a či tak nemala urobiť už v novembri 1994, pretože SDĽ mohla v Mečiarovej vláde plniť úlohu akejsi brzdy organizácie chaosu. Odpovedal som mu asi takto - uplynuli 4 roky, kdečo sa tu stalo, pominul čas vhodný na brzdenie, pretože Slovensko je dokonale zabrzdené, je čas veci naprávať. SDĽ je za také koalície, ktoré chcú dôsledky Mečiarovej politiky naprávať.“

P. TÓTH: Viete si predstaviť, že by ste pri naprávaní spolupracovali s tými, ktorí pomáhali Mečiarovi a Gašparovičovi deštruovať právny systém a zastavili Slovensko na ceste do európskych a transatlantických štruktúr?

P. WEISS: „Myslím si, že tu nejde iba o to, či by sme si vedeli predstaviť spoluprácu trebárs s právnym expertom, ktorý vstúpil do povedomia verejnosti originálnym návrhom zákazu jazdenia ženám v ľavom jazdnom pruhu. Ide o hlbší problém. Či bude po voľbách dostatok politickej vôle, morálky a odhodlania rozbiť vybudovaný klientelistický systém a systém všeobecnej korupcie. Ak prídu len nové tváre, ktoré sa od starých budú líšiť iba visačkou a namiesto národnej si pripnú na hruď visačku demokratov, ale nechajú sa vtiahnuť do chomúta klientelistického systému, nechajú si vnútiť pravidlá hry, tak to Slovensku vôbec nepomôže. Možno bude navonok politika trochu kultivovanejšia, ale systém sa vo svojej podstate nezmení. Preto vidím tento problém v dlhodobejšom zornom uhle. Vidím ho ako spoluprácu ľudí, ktorí budú schopní zlomiť obruč klientelistického systému a dostatočne odolní nepodľahnúť jeho silným zvodom.“ (Potlesk.)

P. KANIS: „Každá politická strana musí mať vo svojom arzenáli istú taktickú výzbroj. Živo si pamätám, bolo to v zime, práve v Stoke pri debate s F. Mikloškom. Aj vtedy na mňa naliehali, aby som sa jasne vyjadril, že nepôjdeme do koalície s HZDS. Keď som položil kontraotázku Ferkovi Mikloškovi, či mi on môže zaručiť, že KDH nepôjde s HZDS, obišiel priamu odpoveď. Niekedy si vraj pragmatický záujem vyžaduje konať i netradične. Vy vlastne od nás dvoch chcete, aby sme vám prezradili povolebnú tajničku. Zaujímavé je, že to chcete iba od SDĽ, od iných strán nie tak naliehavo. Podľa mňa je odpoveď na túto otázku predčasná z jediného dôvodu. Nevedno, či napokon pôjde V. Mečiar do parlamentných volieb. Nie som si istý. Pretože robí také veci, akoby sa mu do nich nechcelo. Ba možno nechce, aby sa vôbec konali. (Smiech a potlesk.) Preto otázka, čo potom a ako, je skutočne predčasná. Ale každá strana by mala mať jasno v jednom: na základe akých princípov a hodnôt chce ísť do vlády a ako si predstavuje zvládnutie úloh. SDĽ by mohla ísť do takej vlády, ktorá by chcela napraviť krivdy za štyri roky hlavne v privatizácii. Druhou podmienkou by bola spoločná obnova vlády zákona a zrejme sa to nedá robiť s tými, ktorí vládu zákona pokrivili. Treťou požiadavkou SDĽ je, aby sa so skutočnou vážnosťou riešil návrat Slovenska na cestu európskych integračných procesov. Myslím si, že podľa týchto troch základných princípov môže každá slušná a seriózna strana modifikovať svoju predstavu o budúcej vláde.“

P. TÓTH: Pán Kanis, my vás a pána Weissa neupodozrievame, že by ste chceli vstúpiť do vlády V. Mečiara či HZDS. Ibaže váš podpredseda R. Fico sa v denníku SME prihováral za to, aby SDĽ a SOP vo voľbách spolupracovali tak úzko, aby po nich mohli byť základom formovania novej vlády. Ak sa na tom so SOP dohodnete, budú to navyše akceptovať aj iné politické strany. Ale zároveň vyhlásil, že nová vláda nesmie byť založená na antimečiarizme. A takáto verejne prezentovaná predstava už evokuje kdečo. Preto sa pýtam: je to, čo prezentoval Róbert Fico, oficiálnou líniou SDĽ?

P. KANIS: „Najlepšie by bolo, keby tu sedel a odpovedal vám sám. Dalo by sa korektne zistiť, ako čo vlastne myslel. Mnohé vyjadrenia politikov, aj keď sú z jednej strany, nie sú záležitosťou strohých straníckych línií. Jeho vyjadrenie chápem tak, že ním chcel čosi zvestovať.“

HLAS Z PLÉNA: A čo takô?

P. KANIS: „Ideme do volieb a každý každému bude súperom. Mňa by teda vôbec netešilo, ak by nám mala SOP zobrať hlasy po tom, čo nám už zobrala zopár primátorov. Sme teda súpermi aj so SOP. S každým. Prirodzene, chceli by sme v nich získať čo najviac hlasov. Ale po voľbách už platí iná logika. A vtedy sa začínate správať ako v kasíne. Rozťahovať sa môžete podľa toho, koľko vám zostalo žetónov. Predbiehať výsledky volieb a vopred sa vyjadrovať kto s kým považujem preto v tejto chvíli za fantazírovanie. Pretože všetky žetóny drží zatiaľ v rukách jeho veličenstvo občan.“

P. WEISS: „Situácia sa vyvrbila tak, že do volieb ideme ako jediná štandardná strana. Pred deviatimi rokmi sme urobili správne strategické rozhodnutie. Ak totiž porovnáme vývoj v ČR a uvedomíme si, čo sa stalo s vtedajším naším partnerom - KSČM - a čo sa stalo s nami, tak je tu obrovský kvalitatívny rozdiel. Kým na českej politickej scéne prebieha diskusia, či majú túto politickú stranu vyňať z karantény, alebo nie, tak SDĽ je predmetom koaličného záujmu z oboch strán. Okrem toho sme z medzinárodnopolitických pozícií vlastne pre Slovensko vzhľadom na mocensko-politickú konšteláciu v krajinách EÚ najužitočnejšou stranou z hľadiska otvárania dverí pre urýchlenie integračných procesov.“

P. TÓTH: Ak hovoríte, že SDĽ by mala v koalícii rada jedna i druhá strana, prezraďte, koho by v koalícii mala rada naopak SDĽ?

P. KANIS: „SDĽ tiež nemá na výber. Každá politická strana pripravuje svoj maximalistický program pre prípad, že by vo voľbách získala nadpolovičnú väčšinu hlasov. Pretože takýto výsledok je nereálny pre všetky strany a zoskupenia, budeme musieť hľadať to, čo nás s inými spája. V mnohom sú ciele s inými identické, v niečom možno dospieť ku kompromisom. Želal by som si, aby po voľbách vznikla široká vládna koalícia národnej dohody demokratických síl.“

J. GEMBICKÝ: Vy dvaja tvoríte nerozlučný tandem dvoch výrazných politikov SDĽ, hoci neraz sa medzi vami názorovo aj iskrilo. V čom ste rozdielni, čo vám najviac prekáža jednému na druhom? Nebudete si tvrdými konkurentmi v prípade pozitívneho výsledku volieb a výhodnej vyjednávacej pozície SDĽ na post premiéra ako kedysi na post predsedu SDĽ?

P. WEISS: „Rozdielni sme už na prvý pohľad. Spoznali sme sa dávno pred novembrom a nie je náhodné, že nás oboch prevrat hodil do politiky. Aj keď sme mali na niektoré taktické otázky rôzne názory, bok po boku sme ich zvládli.“

J. GEMBICKÝ: Dobre, dobre, to poznáme, ale čo vám na Pavlovi Kanisovi najviac prekážalo, alebo prekáža?

P. WEISS: „Prekážalo mi, že keď som ja chcel niečo urýchliť, tak on stúpil na brzdu a možno, že keď on chcel akcelerovať, tak nohu na brzde som mal ja. Moje posledné stúpnutie na brzdu bolo podnetom na vnútrostranícku diskusiu, z ktorej vzišla samostatná ľavicová opozičná politika.“

P. TÓTH: Dobrý nápad nazvať hádku vnútrostraníckou diskusiou. (Smiech.)

P. KANIS: „Rozdielni sme podľa mňa v ponímaní politického i historického procesu. Ja som po ‘veľkom tresku‘ v roku 1989 zastával názor, že doba nepraje vzniku nového politického subjektu, pretože hĺbka porážky toho, čo tu bolo, je taká veľká, že treba základy novej strany začať stavať na troskách toho, čo tu zostalo. Navyše od piky v tom čase naraz začínalo veľa strán, ktoré po chvíli skrepírovali, objavilo sa v nich množstvo mesiášov, my sme pretrpeli dlhé obdobie nedôveryhodnosti, pretože sme si zvolili cestu kontinuity, ktorá sa niekomu mohla javiť ako spomalenie tohto procesu. Marec 94 som zo strategického hľadiska nepovažoval na rozdiel od Petra za príliš dobrý krok bez toho, aby sme využili čas na rokovania. V tých časoch odznel na rokovaní poslaneckého klubu SDĽ aj môj známy výrok o historickom omyle, keď sa rozhodovalo o tom, či V. Mečiarovi vysloviť nedôveru. Zbehlo sa to príliš rýchlo, zamotalo, SDĽ na to nebola ešte pripravená, pretože SDĽ chcela ísť do vlády pôvodne až z predčasných volieb.“

P. TÓTH: Zatiaľ o sebe hovoríte, ako keby ste všetko spolu prežívali v súdružskom porozumení a s kresťanskou láskou…

P. KANIS: „Zabudli ste, že aj s Božím požehnaním…“ (Smiech.)

P. TÓTH: Pripomeniem vám však dve intermezzá z čias, keď sa druhýkrát odvolával premiér Mečiar. Pán Kanis v parlamente kričal na pána Mikloška „Pán Mikloško! V každej krajine, v ktorej sa odvoláva premiér, sa o tom diskutuje dni, týždne a mesiace.“ O deň nato ste povedali, pán Kanis, že za tento výrok môže hruškovica. (Smiech.) O deň na to, vystúpil Peter Weiss a vyzval premiéra, aby sa vzdal funkcie a urobil to v prospech Slovenska. Ako ste sa vtedy hádali?

P. WEISS: „Neuveríte, ale my sme sa vtedy nehádali. V poslaneckom klube nebol žiaden krik…“

J. GEMBICKÝ: Ale o to väčšie ticho, ako v tichej domácnosti… (Smiech.)

P. WEISS: „Dospeli sme k riešeniu a onú vetu, ktorou sme premiéra vyzvali na odstúpenie, sme intímne sformulovali s Ľubom Fogašom…“

P. KANIS: „Teraz, v tejto chvíli si, Peter, pokazil kariéru Ľubovi Fogašovi!“ (Smiech.)

P. WEISS: „Ale vtedy si nielen SDĽ vybrala svoju cestu, ale vybralo si ju i HZDS. Vtedy si vlastne vybralo strategických partnerov, s ktorými sa dalo do koalície po voľbách v novembri 94. Politika je zrejme aj preto zaujímavá, že aj medzi mnou a Paľom názorové iskrenie bolo. Bolo to osožné nielen pre nás, ale i pre SDĽ.“

J. GEMBICKÝ: Politici zriedka, možno výnimočne v deň svojich menín hovoria na verejnosti to, čo si myslia. Ak by SDĽ bola po voľbách oným povestným jazýčkom na váhach, ba dokonca by jej budúci koaličný kompromis ponúkal kreslo premiéra, neboli by ste si vy dvaja byť opäť tvrdými konkurentmi?

P. WEISS: „My máme jednoducho v SDĽ deľbu práce, na ktorej sme sa dohodli.“

J. GEMBICKÝ: Čo vám teda táto deľba pridelila? (Smiech.)

P. WEISS: „Funkciu tieňového ministra zahraničných vecí.“ (Potlesk.)

J. GEMBICKÝ: Keď už ste tak zúprimneli, prezraďte, koho by ste si vedeli predstaviť na poste budúceho premiéra, ak ho po voľbách vôbec budeme mať? Povedzme, zodpovedá M. Dzurinda vašim predstavám?

P. WEISS: „Bližšia košeľa ako kabát. Keď už, radšej nech je to Paľo Kanis.“

P. KANIS: „Myslím si, že Miki by potreboval odbehnúť ešte niekoľko maratónov, aby sa mohol merať s niektorými politikmi.“

P. TÓTH: S ktorými napríklad? (Smiech.)

P. KANIS: „Stačilo by mu poobzerať sa po materskej strane.“

J. GEMBICKÝ: V SDĽ sú prítomné i názory, že do volieb by bolo lepšie ísť s iným lídrom ako J. Migašom, aby SDĽ získala viac hlasov.

P. WEISS: „Budovali sme stranu, v ktorej sme chceli mať vnútrostranícku demokraciu. Preto rešpektujeme rozhodnutia z našich vrcholných grémií. SDĽ ide do volieb ako tím osobností. Ak jedni odmietajú druhého či tretieho, môžu si vybrať trebárs štvrtého. A svojho favorita na volebnom lístku zakrúžkovať.“

OTÁZKA Z PUBLIKA: Aký je vzťah SDĽ s KSS?

P. WEISS: „KSS predstavuje to, od čoho sme my odišli. Preto je zrejme v jej dvojtýždenníku Úsvit najväčším nepriateľom KSS práve SDĽ.“

PETER TATÁR (DS): „Ako si vysvetliť, že vy dvaja hovoríte o skoaličnení s demokratickými stranami po voľbách a váš kolega R. Fico, ako keby bol z inej „Petropavlovskej kreposti“, si za budúcich partnerov najmenej želá SDK a možno najviac HZDS. Na jednej strane hovoríte o zladenosti osobností SDĽ, na druhej strane vyvstáva otázka, koľko je vlastne promečiarovcov v nej.“

P. WEISS: „Pán Tatár, spoluautorom formulácie odmietajúcej spoluprácu SDĽ s HZDS, ktorú som citoval na začiatku, je aj R. Fico. Viac k tomu nemám čo dodať.“

PAVOL TRAUBNER (neurológ): V nadväznosti na prekvapujúce vyjadrenia R. Fica by som sa vás rád opýtal, aký je váš názor na SOP. Súhlasíte s kolegom Ficom, že SDK je málo pravdepodobným koaličným partnerom SDĽ po voľbách? Je aj pre vás naozaj neprijateľným v HZDS iba V. Mečiar a I. Gašparovič, ale už akceptovateľným trebárs A. M. Húska? Nemáte výčitky svedomia s odstupom času, že ste boli hlavnými iniciátormi predčasných volieb v roku 1994? No a napokon, koľko máte na svojej kandidátke šachistov, hokejistov a futbalistov?

P. WEISS: „Amatérskych futbalistov, hokejistov, ba i šachistov máme na kandidátke habadej. SOP je zatiaľ aj pre nás neznámou, pretože jedna vec je to, čo sa deklaruje, druhá to, čo sa bude robiť v praktickej politike. Pre nás je teraz predovšetkým volebným súperom. Prezradím vám, že predčasné voľby vymyslel Pavol Kanis v Liptovskom Mikuláši.“

P. KANIS: „SOP je zatiaľ stranou bez histórie a tie majú vždy vo voľbách isté prednosti. Ukázalo sa to napríklad na Ľuptákovom ZRS. Nechajme sa teda prekvapiť aj SOP. To, čo hovorí predseda Schuster, je sympatické, je tu teda predpoklad spolupráce s nimi, ale občan má len jeden hlasovací lístok a my chceme byť prvými a pred SOP. K tomu roku 94. Keď sa rozpadalo HZDS a SNS, prišli sme rok predtým preventívne, aby Slovensko neskončilo v rozklade, s myšlienkou predčasných volieb. Vtedy však nikto netušil, že bude voľajaký marec 94. My sme vo februári toho roku prvýkrát predbehli Mečiara v preferenciách.“

P. WEISS: „To bolo v novembri 93, Paľo.“

P. KANIS: „Nie, vo februári 94.“

P. WEISS: „Zase sa hádaš!“ (Smiech.)

P. KANIS: „Vo februári 94 sme boli o poldruha percenta pred HZDS. Preto lákala predstava čo najskôr ísť do volieb a vyhrať ich. Lenže v stratégii strany nebol žiaden parlamentný prevrat, priatelia. A ten porobil v našom voličskom zázemí takú kuca-pacu, že sme to odniesli vo voľbách v novembri 94. A napokon, keď už, my sme chceli voľby už v júni. Ale potom sme ustúpili DU, aby sa vraj sformovala. A tam sme stratili drahocenný čas. Čiže rok 1994 je veľkou školou politickej taktiky. Ak sa s časom v politike nenarába efektívne, dopad je drastickejší, ako ste si predstavovali. A keď Peter prezradil, že ja som vymyslel predčasné voľby, tak ho musím ‘podraziť‘ i ja. Keď sme boli v Moravčíkovej vláde, prišiel som za ním a hovorím mu: Peter, načo sú nám predčasné voľby, vládnime ďalej, do roku 1996. Petrova odpoveď: Ale čo na to povedia ľudia?“

P. WEISS: „Ja ani s odstupom času nevidím problém v 11. marci. Napokon život nám dal za pravdu, že Mečiarov spôsob politiky bolo treba postaviť na vedľajšiu koľaj. Problém bol v tom, že možnosť, ktorá sa nám ponúkla, sme nedotiahli do konca. Navyše verejnosti sme dali záväzok, že to budeme riešiť demokraticky. A ten sme chceli dodržať. Ak si spätne uvedomíte, vláda, v ktorej sme boli, bola menšinovou vládou. Moravčíkovci sľubovali, že nepríde iba 18 ľudí za nimi z HZDS, ale okolo 30. Preto bolo naše rozhodovanie veľmi zložité.“

Skrátený záznam pripravil

JÚLIUS GEMBICKÝ