Teraz majú svoje výhody, ale koľko - desať, dvadsať rokov? Je to smiešne krátky čas, pretože dnešní pätnásťroční budú o dvadsať rokov sedieť na ich miestach a v novinách sa bude o Mečiarovi a jeho kumpánoch písať ako o Biľakovi, Jakešovi a im podobných zradcoch svojho ľudu. Nie o tom však chcem písať. Prekvapilo ma, ako reagovali mladí SDK vo svojom liste premiérovi. Očakával by som vyspelých mladých ľudí, ktorí si vážia sami seba a svoj úsudok. Očakával som mladých ľudí, zrelých postaviť sa voči tupej moci a zlomyseľnosti predstaviteľov koalície zbedačujúcej Slovensko jeho vykrádaním. No mladí si zvolili úplne rovnaký spôsob, aký používa vláda. Aroganciu, iróniu a posmešky. Tie isté spôsoby, ktoré tak vehementne kritizujú, keď sa objavia na Pasienkoch. Keď chcú ponižovať sami seba útočením, výsmechom, urážaním a agresivitou voči nám ostatným, ešte to nemusí znamenať, že im to budeme vracať rovnakým spôsobom. Verím, že slušnosť a úcta napokon prerazia, pretože zachovávajú dôstojnosť aj človeku, ktorý je zlý. Aj voči zlému človeku sa možno správať slušne a úctivo, ale aj primerane razantne a jasne mu ukázať, že jeho spôsoby nestrpíme a že sa dokážeme voči nim postaviť. Ide o to, či v to veria aj naši mladí, alebo či sú naučení fungovať podľa známeho: na hrubé vrece hrubá záplata. Spytujeme sa, kde je záruka, že sa nebudú rovnako arogantne správať, keď už dnešných rozkrádačov a klamárov nebude a keď budú vládnuť oni sami? Čo by ma malo presvedčiť o tom, že dokážu byť slušní a úctiví voči svojim politickým rivalom, keď to nedokážu teraz? Naozaj sú ich irónia a neúcta ospravedlnené iba tým, že reagujú na Mečiara? Tak málo im stačí? Jeden mocichtivý a neslušný človek stačí na to, aby sa sami znížili na jeho úroveň? Moc je veľmi náročná na charakter. Jedinec s komplexom menejcennosti je veľmi ľahko manipulovateľný. Stačí iba objaviť jeho slabinu a zaútočiť na ňu. Sú chvíle, keď rozmýšľam o tom, koľko zakomplexovaných občanov má tento štát. Stačí, aby predseda vlády niečo povedal a množstvo novinárov, politikov a iných ľudí považuje ihneď za potrebné reagovať na jeho slová. Vyvracať mu ich, spochybňovať ich či zosmiešňovať ich. A pritom by stačilo iba nereagovať. Nevšímať si to. Skúsme si predstaviť, čo by sa asi stalo, keby na Pasienkoch polovica haly ostala mlčky sedieť, nepískala by, neprotestovala, netlieskala, nič - len by ticho sedeli. A urážky, ktoré sú na týchto mítingoch samozrejmosťou, by zrazu padli do prázdna. Žiadna, resp. iba polovičná odozva. Na nepravdy, polopravdy a klamstvá netreba reagovať iróniou. Treba ich označiť za klamstvá a polopravdy a povedať, ako to naozaj bolo. Nič viac a nič menej. A aj návštevníci mítingov, ktorých často označujú za „babky-demokratky“. Sú to ľudia, ktorí budovali tento štát, vychovávali deti, pracovali a majú šediny na hlave. Títo si nezaslúžia úctu a neposmeškovanie len preto, že chvália do neba jedného samoľúbeho chlapa? Aký je rozdiel medzi posmeškom na adresu iného človeka vyjadreným slovami „starý chuj“ a posmeškom vyjadreným slovami „babka-demokratka“. Posmešok vždy zostane posmeškom a vždy smeruje k tomu, aby ponížil, či zosmiešnil, alebo zneuctil iného človeka. Dúfam, že SDK nájde vo svojich lídroch toľko slušnosti, že začnú na neúctu reagovať úctou. To je jediná cesta. Inak im žiadne voľby nepomôžu.

PhDr. ĽUDOVÍT DOBŠOVIČ, Modra