šetkým avizovaný rast cien múky, ale aj predpoklad vyššieho dopytu po rôznych predvolebných opatreniach vlády v mzdovej oblasti.
Podľa údajov Štatistického úradu SR zaznamenala ročná inflácia v júni tohto roku úroveň 7,4 %, čo znamená, že priemerná inflácia za prvý polrok tohto roka dosahuje 7,3 %. V máji pritom inflácia dosiahla svoje dvaapolročné maximum 7,6 %. NBS pritom na tento rok projektovala infláciu na úrovni 5,6 až 5,9 %, vláda na úrovni 6 %. Rast inflácie spôsobilo predovšetkým zvýšenie DPH pre telekomunikácie a iné odvetvia, ako aj zvýšenie spotrebnej dane z tabaku od 1. januára 1998. Na začiatku apríla 1998 potom došlo k zavedeniu minimálnej ceny cukru, čo ovplyvnilo viaceré druhy potravín. Mesačná inflácia zaznamenala v júni pozitívny výsledok, keď dosiahla iba 0,1 %. V máji to bolo 0,6 % a v apríli 0,4 %.
Negatívny vplyv zavedenia minimálnej ceny cukru na infláciu sa prejavoval ešte aj v júni. Ceny v položkách cukor, džem, med, sirup, čokoláda a cukrovinky totiž v júni vzrástli oproti máju o 0,9 %. "Ministerstvo financií SR zrejme o tomto pláne neoboznámilo vopred NBS a tá potom nemala adekvátnu možnosť reakcie, ktorou by eliminovala sekundárne vplyvy zavedenia minimálnej ceny. Preto spôsobuje zvýšenie ceny cukru problémy v inflácii aj teraz," povedal analytik Tatra banky Ján Tóth. Podľa jeho slov pôsobili v minulom roku ceny potravín značne protiinflačne, čo sa teraz prejavuje v raste cien rôznych poľnohospodárskych komodít. "Tento rok očakávam ešte ďalšie zvýšenie inflácie v dôsledku rastu cien múky," dodal.
Podľa analytika Československej obchodnej banky Vladimíra Kukliša bude na nárast inflácie podporne pôsobiť v tomto roku aj očakávaný zvýšený dopyt. Jedným zo signálov, že na Slovensku bude mať vláda podobne ako v iných krajinách pred voľbami snahu míňať, môže byť zvýšenie dôchodkov od 1. júla. Nevylučuje ani rast miezd v štátnej správe či zdravotníctve a školstve. "O relatívne vysokom domácom dopyte svedčia už teraz údaje o maloobchodnom predaji, ktorý v máji dosiahol medziročný rast o 11,3 % a v apríli o 11,4 %," doplnil ho J. Tóth.
Za "pozitívnu infláciu" označil V. Kukliš rast cien v oblasti hotelov. "Ak vzrástli ceny ubytovania o 2 %, je to pozitívne, lebo tam existuje predpoklad, že tento rast je podporený zahraničnými turistami, čiže zahraničným dopytom," povedal Kukliš. Opačný prípad je napríklad rast cien potravín, ktorý je naviazaný iba na domácu spotrebu. V oblasti drahších a luxusnejších tovarov je už podľa analytika ČSOB u nás trh relatívne nasýtený, a preto nepredpokladá, že by tu malo ešte dôjsť k výraznému rastu cien. Dokladom je napríklad fakt, že ceny motorových vozidiel klesli v máji oproti júnu o 0,8 %.
Za zbytočný krok, ktorý okrem zdraženia nepriniesol žiaden iný efekt, označujú analytici zvýšenie spotrebnej dane z tabaku. "Zvýšili sa ceny, ale nedošlo ani k zvýšeniu objemu vybraných daní, ani k iným pozitívnym efektom," povedal V. Kukliš. Z dlhodobejšieho hľadiska budú mať na infláciu vplyv predovšetkým možné deregulácie cien a kurzové posuny slovenskej meny. "Mnohí zahraniční výrobcovia garantujú pri dodávkach tovarov do SR svoje ceny len do septembra. Znamená to, že rátajú s určitým rizikom devalvácie v období volieb alebo tesne po nich," povedal J. Tóth. Z dlhodobého hľadiska však výhľady koruny hovoria podľa neho jednoznačne o oslabení. Ovplyvňuje to najmä nízka úroveň priamych zahraničných investícií, vysoká zahraničná zadlženosť, ktorá častokrát nešla do projektov, ktoré by adekvátne zvyšovali exportnú výkonnosť ekonomiky, a pomalá reštrukturalizácia hospodárstva.
