zápasy šampionátu pre televíznu stanicu Globo, len ťažko skrýval pred kamerou sklamanie a slzy. "Prehra je vždy ťažká, ale s takým výsledkom naozaj nikto nepočítal," bránil sa svojim citom, rovnako ako všetci Brazílčania, Romário, ktorému hráči chceli plánované víťazstvo darovať. Lenže Francúzi udelili Brazílčanom, o ktorých celá krajina už od začiatku futbalového maratónu vo Francúzsku hovorila ako o päťnásobných šampiónoch, lekciu, ktorá nebola v scenári. "V tejto chvíli trpí 160 miliónov ľudí, druhé miesto pre nás nič neznamená," odkázal do Paríža rozhnevaný redaktor rozhlasovej stanice CBN po záverečnom hvizde. Televízne kamery boli vo všetkých kútoch Brazílie pripravené na vysielanie obrázkov rozosmiatych tvárí. Namiesto nich však videli len bez zábran plačúcich ľudí všetkých vekových skupín. Slzy a bezmocnosť bolo vidieť na uliciach Ria de Janeiro, Sao Paula a ďalších miest, v ktorých sa ľudia zišli k mamutím obrazovkám. Niektorí sa ešte pokúsili aspoň na chvíľu rozveseliť dav sambou, ale ich pokus zostal rovnako neúspešný, ako márna snaha Ronalda a spol. otočiť zápas v St. Denis. "Na čo sa vlastne pozeráme?" spýtal sa ironicky v televíznom štúdiu jeden z moderátorov. A jeho kolega pridal: "Sme svedkami najhoršej porážky vo futbalových dejinách." Na preslávenej pláži Copacabana pripravilo mesto Rio de Janeiro slávnosť pre dva milióny ľudí, ale zbytočne. Nikto nemal chuť sláviť striebro. Hádam jediným, kto varoval pred predčasnou oslavou, bol denník Jornal do Brasil. V sobotňajšom vydaní na prvej stránke palcovými titulkami hlásal: "Prehnaný optimizmus!"