"Ľavá achilovka bolí čoraz viac a už sa k nej pridáva aj pravá. Je najvyšší čas odddýchnuť si, donekonečna to už nejde, veď od roku 1991, keď som prišiel k trénerovi Pospíšilovi, som neustále v atletickom kolotoči bez väčšej prestávky," objasňoval Igor Kováč príčinu predčasného ukončenia sezóny. "Organizmus sa celkom logicky bráni a už nereaguje ani na regeneračné prostriedky, ktoré mu v minulosti pomáhali."

"O tejto možnosti sme s trénerom Pospíšilom debatovali veľmi dlho. Týždeň pred mítingom v Salamanke sme sa dohodli, že ak sa tam nebudem cítiť v poriadku, po majstrovstvách Slovenska skončím. No a v Salamanke to bola bieda. Bol som rád, že som preteky dokončil. Po štvrtú prekážku som sa držal s najlepšími, ale potom akoby mi do svalov vošla akási únava. Zabral som a - nič. Sval na môj signál vôbec nereagoval." Myšlienku, že by svoje rozhodnutie ešte prehodnotil, Igor rezolútne odmietol. "Aj keby som v Nitre zabehol 13,20, sezónu ukončím. Zdravie mám len jedno, a ak chcem pokračovať v kariére, nič iné mi nezostáva. Mrzí ma, že budem v Budapešti chýbať, ale o rok sú majstrovstvá sveta v Seville a o dva olympiáda v Sydney. Aj môj prekážkarský kamarát Igor Kazanov mi v Salamanke vravel: Igor neblázni, kam sa ženieš, spamätaj sa a neriskuj."

Igor Kováč vraví, že bolesti achiloviek sa zo dňa na deň stupňujú. "Ešte nedávno som počas tréningov nič necítil, ale teraz sa mi stáva, že v ich závere už nemôžem poriadne chodiť."