ilo, že predseda vlády Rjútaró Hašimoto z vládnucej Liberálnodemokratickej strany (LDP) včera po oznámení oficiálnych výsledkov rezignoval zo všetkých svojich politických funkcií. Dodržal tak predvolebný sľub, že pokiaľ jeho strana získa menej ako 50 zo 126 kresiel, o ktorých sa v nedeľu rozhodovalo, odstúpi. LDP získala len 44 kresiel a Hašimoto presne podľa japonskej tradície zobral zodpovednosť len na svoje plecia. Na prvý pohľad by sa zdalo, že významu volieb do senátu sa pripisuje až príliš veľký význam. LDP má v dolnej komore parlamentu, Snemovni reprezentantov, ktorá rozhoduje o premiérovi, schvaľuje štátny rozpočet a je vlastne politickým motorom, väčšinu. Vládnuť bude LDP ďalej, ale význam Snemovne poradcov stúpa priamo úmerne hĺbke ekonomickej krízy v Japonsku. Rozhodnutia dolnej snemovne môže horná snemovňa zablokovať až na 60 dní, a to je pre vládu, ktorá bude musieť naštartovať japonskú ekonomiku pomocou záchranných balíčkov, príliš dlhý čas.
Tieto voľby sa vnímali aj ako zhodnotenie činnosti Hašimotovho kabinetu. Japonská verejnosť si od politiky udržuje chladný odstup hraničiaci s nezáujmom, tentoraz však k volebným urnám prišlo 58 percent oprávnených voličov, čo je na japonské pomery vysoké číslo. LDP stratila od roku 1995 17 kresiel a väčšinu v hornej komore. Pre Hašimota zlé vysvedčenie a jasné znamenie, aby si v ústraní spravil bilanciu svojho "premiérovania", ktoré sa začalo v januári 1996.
Liberálnodemokratická strana v japonskej politike jasne dominuje už 50 rokov, značka LDP je neoddeliteľne spojená so vznikom japonského zázraku a opozícia je príliš roztrieštená, aby mohla ohroziť jej pozíciu. Otázka, ako dostať krajinu z ekonomickej krízy, je preto otázkou, ktorú zodpovie LDP. Politická zodpovednosť za rekordnú nezamestnanosť (jej výška 4,1 percenta je však pre Európu skôr úsmevná) a pokračujúcu recesiu (v prvom štvrťroku poklesol HDP v medziročnom porovnaní o 5,1%) patrí len tejto strane. Ak si spravíme odpočet ďalších "súčiastok", ktoré v japonskej ekonomike potrebujú zásadnú revíziu, prídeme na to, že Hašimotovmu nástupcovi nie je čo závidieť: japonský bankový sektor má 77 biliónov jenov zlých úverov zdedených z obdobia 80. rokov, potrebné je zvýšiť dopyt na domácom trhu, znížiť rozpočtový deficit v sektore verejných financií a predovšetkým realizovať komplexnú daňovú reformu. Akcie na burze cenných papierov v Tokiu síce zareagovali na prvú správu o Hašimotovej rezignácii miernym poklesom, deň však uzavreli s pomerne vysokým ziskom. Nový vietor a urýchlenie reforiem, to sú nádeje, ktoré do nového premiéra vkladajú finančníci aj obyčajní voliči. Zatiaľ sa hovorí o troch menách - terajšom ministrovi zahraničných vecí Keizó Obučim, ktorý však nie je dostatočne ekonomicky "podkutý", Serioku Kadžijamovi zosobňujúcom "starú školu" LDP, a "čiernym koňom" je bývalý šéf LDP Yohei Kono.
