Richard, Jason a Mark - tri mená, ktoré v týchto dňoch s úctou vyslovuje celé Severné Írsko. Traja chlapci vo veku jedenásť, deväť a sedem rokov, ktorých tragédia je poslednou nádejou pre krajinu, kde sa náboženské šialenstvo a nacionalizmus zmiešali do neuveriteľne výbušnej zmesi, hľadajúcej akúkoľvek zámienku a príležitosť na to, aby mohla ukázať svoju ničivú silu. "Pätnásťminútový pochod dole Garvaghy Road by bol už dnes pre Oranžský rád iba falošným víťazstvom v tieni troch rakiev detí, ktoré asi v živote nemali potuchy o tom, čo to vlastne Oranžský rád je," povedal na margo nedeľnej tragédie v Ballymoney reverend William Bingham, jeden z popredných predstaviteľov rádu. Bingham bol ako pravoverný oranžista jedným zo zarytých odporcov mierovej dohody, zdá sa však, že tragédia ním riadne otriasla. Tvrdohlaví predstavitelia portadawnského združenia rádu, ktorí už viac ako týždeň trvajú na uskutočnení svojho pochodu cez katolícku Garvaghy Road, ale naďalej tvrdia, že Bingham má v ich kraji iba bezvýznamný vplyv. Richard, Jason a Mark boli traja synovia katolíckej matky. Všetci traja však navštevovali protestantskú školu a protestantom je rovnako aj životný partner ich mamy. Boli primladí na to, aby chápali, čo sa v ich krajine v súčasnosti deje. V súvislosti s nejasným náboženským zázemím rodiny upozorňuje britská tlač na to, že práve táto skutočnosť ju robila najzraniteľnejšou. Buď si s nami, alebo proti nám - to je logika, ktorá v súčasnosti, žiaľ, víťazí nielen v Severnom Írsku. Tridsať rokov svet chápal ako záporných hrdinov ulsterskej drámy republikánskych teroristov, zatiaľ čo unionisti stáli na tej "správnej" strane barikády. Mierová dohoda v apríli tohto roku však obrátila celú situáciu naruby - čierneho Petra dnes držia v rukách protestanti. Na samotnej podstate veci sa však až tak veľa nezmenilo, iba filmové kamery, ktoré sledovali zápas, sa presunuli z jednej strany štadióna na druhú - fanatici a zadubenci v oboch dresoch faulujú dnes rovnako ako predtým. Súčasný rast napätia v Severnom Írsku iba dokazuje, že podpisy pod akokoľvek majstrovsky sformulovanými dohodami dokážu nastoliť skutočný mier iba vtedy, ak sa tento už predtým usídlil v srdciach ľudí. Protagonisti mierových dohôd o Severnom Írsku dnes vyjadrujú nádej, že obeť Richarda, Jasona a Marka bude poslednou kvapkou do pohára, ktorá dokáže otvoriť oči ak nie všetkým, tak aspoň väčšej časti odporcov mierovej zmluvy. Realisti si totiž uvedomujú, že podobná príležitosť sa vyskytne iba raz za generáciu, keď synovia dnešných obetí zabudnú na tragédie ich otcov. Richard, Jason a Mark boli predsa ešte takí mladí.