né slávne mauzóleum z Halikarnassu. Je to kultúra, ktorá ovplyvnila celý západný svet a myslím si, že aj na konci dvadsiateho storočia má silný inšpiratívny náboj," povedal v rozhovore pre SME na margo svojich obrazov mladý slovenský výtvarník Robert Hromec (1970), ktorý až do konca tohto týždňa vystavuje svoje obrazy v prestížnej pražskej Galérii V. Kramářa v Dejviciach. Kolekcia autorových päťdesiatich piatich malieb rozpráva príbeh o zaujatí gréckymi mýtmi, medzi ktorými sa vinie linka ľudského tela. Oproti predchádzajúcim obrazom, ktoré boli na papieri, no teraz sa "preniesli" na drevo a plátno, sa však figúra dostáva do konfrontácie so symbolom koňa ako odvekého spolupútnika človeka. "Reprezentuje dobro, po ktorom túži človek, ale aj vášeň a neskrotnosť," hovorí R. Hromec, ktorý pociťuje až fyzickú radosť z maľovania. "Nadchýna ma proces zmien v priebehu maľovania a napäté čakanie na výsledok. Zaujíma ma prelínanie viacerých významových vrstiev, ktoré sa nedajú prečítať v prvom pláne. Rád kombinujem materiály, miešam olejové a akrylové farby, aplikujem v obrazoch grafické techniky (škrabanie a rytie) a vytváram tak rôzne štruktúry." Pri variabilnej hre prelínania tvarov, pri ktorých prevládajú zemité farby, je divák vťahovaný do sveta obrazu textúrami odtlačkov povrchov nájdených predmetov (dreva, umelých hmôt, textílií). Jeho maľby akoby pripomínali, že povedľa antiky je tu ešte vzdialenejšia kultúra, ktorá vznikala v pravekých jaskyniach. Odtlačok španielskej Altamiry či francúzskej Lascaux v kombinácii s éterickou antikou v počítačovom veku - to sú nánosy civilizácií, ktoré hovoria o neznesiteľne ľahkom vedomí súvislostí. Alebo, ako to napísala kurátorka Metropolitan Museum of Art T. A. Serratelliová, "úsilie Roberta Hromca zachytiť, vyjadriť a zhmotniť úplne nehmotnú podstatu ľudského bytia je obdivuhodné..."

Žilinský rodák Robert Hromec, ktorý pred dvoma rokmi absolvoval v New Yorku postgraduálne štúdium na Hunter College (v školskom roku 1997/98 tam aj prednášal) a v súčasnosti žije a tvorí v Bratislave, má za sebou účasť na takmer troch desiatkach kolektívnych výstav. Medzi nimi sú aj také výstavné siene v mekke svetovej výtvarnej scény v New Yorku ako The Metropolitan Museum of Art či Westbeth Gallery a Hunter Gallery. Ako na záver uviedol R. Hromec, súčasná samostatná výstava v pražskej Galérii V. Kramářa, ktorá je pripravená v spolupráci s D+ Gallery, by sa mala na jeseň tohto roku reinštalovať v priestoroch Štúdia S v Bratislave.

Autor: Ľudo Petránsky Ml.