Bol oblečený do niečoho, čo sa nedalo pomenovať. Mal také dlhé vlasy, že sa mu nedalo dovidieť do tváre. Iba oči mu svietili nabelaso ako také malé oválne kamienky. Kamienok chodieval po brehoch riek a riečok, potokov a bystrín, stôk a kanálov. Nikto ho nevidel robiť nič iné, iba zbierať kamene. A nikto ho nepočul hovoriť nič iné, iba to, že každý kameň bol predtým rybou. Potom sa tá ryba vymrštila z vody von a skamenela na brehu. A čo kamene na lúkach a na poliach a v lesoch, kde netečie voda? Čo s tým, Kamienok, há? Kamienok sa nedal vyrušiť. Pozrel sa na vás svetlomodrými očami a pokojne odpovedal. Aj tam bola voľakedy voda. Veľká voda. Možno more, možno oceán. Nik nevedel, čo s tými kameňmi robí. Niektorí sa mu posmievali, že si ich vláči na dom, v ktorom raz bude bývať. Niektorí si ukazovali na čelo a boli presvedčení, že je to neškodný blázon. Iní vraj vysnorili, že Kamienok prehral v hazardných hrách ťažké prachy a teraz zbiera kamene, pretože ich pokladá za drahokamy. Nik sa však nedozvedel, čo robí Kamienok s toľkými šutrami. A niektorí ľudia sú strašne nervózni, keď sa nedozvedia odpoveď na svoju otázku. Niekoľkokrát Kamienka zmlátili. Odpoveď z neho nedostali, ale aspoň pocítili uspokojenie. Za Kamienkom chodil vždy zástup detí, ktoré naňho pokrikovali. Kamienok, Kameň, už je ti amen. Ale Kamienok si ich nevšimol. A trpezlivo zbieral aj tie kamene, ktoré po ňom hádzali. Pretože deti sú ako dospelí, ibaže sú ešte malé. A potom tam ostal iba jeden chlapec. Chodil Kamienkovi za pätami a nič nehovoril. Iba sa pozeral veľkými očami, ako Kamienok zbiera kamene. Nerozprávali sa, a možno práve preto sa medzi nimi vytvorilo neviditeľné priateľstvo. Ty nie si zvedavý? spýtal sa po dlhom, dlhom čase Kamienok chlapca. Na čo? povedal chlapec. Čo robím s tými kameňmi, odvetil Kamienok. Chlapec pokrčil plecami. Tak sa pozeraj, povedal Kamienok. Vytiahol z hlbokého vrecka malý okruhliačik a hodil ho veľkým oblúkom do rieky. A chlapec videl, ako sa ploský kamienok ešte v letku mení na štíhlu lesklú rybičku. Rybka dopadla na hladinu a stratila sa vo vlnách. Fíííí, vydýchol očarene chlapec. Ja by som to nedokázal. Skús to, posmelil ho Kamienok. Chlapec zodvihol zo zeme kameň a hodil ho do rieky. Kameň dopadol do vody s hluchým čľupnutím. Neviem to, zosmutnel chlapec. Zohol sa ešte raz a našiel si druhý kameň. Nehodil ho však do vody, ale do vzduchu. Kameň vyletel do výšky. A vo chvíli, keď začal strácať svoju silu a keď ho začala priťahovať zem, sa premenil na malého farebného vtáčika.