Pred necelými tromi týždňami sa v historickom Sade Janka Kráľa na pravom brehu Dunaja v Bratislave-Petržalke stala tragédia. Silný vietor prelomil asi desaťmetrový javor na polovicu a odlomená časť spadla na miesto, kde sa práve v tom momente bicykloval trinásťročný chlapec. Ťažkým zraneniam školák v nemocnici o pár hodín podľahol. Poškodený, približne päťdesiatročný javor je v Sade Janka Kráľa doteraz. Listy má zelené a vyzerá úplne zdravý. „Bohužiaľ, bola to nešťastná náhoda, naozaj sa nedalo predpokladať, že sa strom zlomí,“ hovorí Jozef Gregorovič, odborník-sadovník s 35-ročnou praxou, ktorého firma sa už štvrtý rok stará o údržbu vyše dvestoročného parku. Oveľa krehkejšie topole nápory vetra v ten deň vydržali, len javor a jedna zdravá vŕba podľahli. Podľa J. Gregoroviča vinník neexistuje, „bola to vyššia moc“. Zlomený javor je ale podľa neho, tak ako veľa ďalších stromov v parku, napadnutý hubou. Hubovité choroby sa totiž v posledných rokoch rozšírili v celej Európe a dá sa proti nim vraj len ťažko bojovať. Ďalším nepriateľov stromov sú škodcovia, proti ktorým existujú postreky. Postrekovať stromy vo verejnom parku si ale jeho správca nevie predstaviť. Nepriaznivý vplyv na stromy má podľa neho aj Vodné dielo Gabčíkovo. „Keď sa začalo stavať, podzemná voda klesla a stromy začali schnúť. Tie, čo prežili, natiahli korene nižšie, ale teraz dostávajú druhý úder - po dobudovaní Gabčíkova voda opäť stúpla, takže majú korene stále vo vode,“ vysvetľuje J. Gregorovič. Stromy v Sade J. Kráľa, ktorý patrí k najstarším verejným parkom v Európe, sa dlhé roky systematicky neošetrovali. Sad naposledy rekonštruovali začiatkom 70. rokov. Predtým bol 50 rokov bez odbornej starostlivosti. Vákuum v jeho údržbe nastalo aj v rokoch 1989 až 1993, keď prichádzali súkromné firmy s predstavami, že v parku stačí kosiť trávu. Firma J. Gregoroviča nastúpila so zámerom starať sa o historický sad komplexne - orezávať a ošetrovať stromy, vysádzať kvetinové záhony, udržiavať v dobrom stave trávniky, lavičky, odpadové koše, pitné fontánky. V minulom roku zlikvidovali aj veľa dutých stromov, teraz by privítali fytopatológa, ktorý by prezrel každý strom. Posledný dendrologický prieskum sa v parku robil pred vyše piatimi rokmi, keď sa stromy označené dendrológom za nebezpečné vyrúbali. Je to ale otázka financií. Hoci miestna časť Petržalka vynakladá na údržbu sadu ročne asi 6 miliónov korún, na ošetrenie všetkých stromov to nestačí. Len na jeden treba takmer 60 tisíc korún. „Môj názor je, aby sme stromy zachraňovali, ale nie až s takými nákladmi. Radšej saďme postupne nové,“ poznamenáva J. Gregorovič. Pochvaľuje si dobrú spoluprácu s miestnym úradom a petržalskými poslancami, ktorí podľa neho na parku nešetria a na nevyhnutné úpravy vždy dajú peniaze. Ťažké srdce má však na návštevníkov, ktorí pomaľujú, vylámu a vysypú smetné koše, zdemolujú lavičky, odlomia ruku historickej soche S. Petöfiho, za deň dokážu čerstvo vysadený tulipánový záhon úplne vykosiť, obtrhajú práve rozkvitnutú magnóliu. Pritom len výsadba kvetinových záhonov stojí ročne 200 tisíc korún, jedna pitná fontánka cez 50 tisíc korún. Vandali, ktorí navštevujú v poslednom čase Sad Janka Kráľa najmä v nočných hodinách, sa s obľubou sústreďujú na nové osvetlenie parku. „Žiaľ, nie sú to len anonymní vandali. Koncom školského roka sem prichádza množstvo detí zo škôl, ktoré za sebou nechávajú doslova spúšť - papiere z desiatej, zablatené lavičky, polámané konáre stromov,“ sťažuje sa J. Gregorovič. Najviac ho mrzí, že s deťmi tam chodia aj učiteľky. Ako príklad uvádza nedávnu príhodu, ktorá ho doslova šokovala. Dvaja asi desaťroční školáci hádzali kamene do novej lampy. Keď na jeho upozornenie nereagovali, obrátil sa na ich učiteľku. Tá mu s úsmevom povedala, že chlapci len skúšajú, či v televízii hovorili pravdu, že lampy sú nerozbitné. JANA BREIEROVÁ