Kluby: AS Monako, AC Parma
Keď pred dvoma rokmi na futbalových ME v Anglicku dal francúzsky tréner Aimé Jacquet v zápase s Bulharskom prednosť obrancovi Lilianovi Thuramovi pred Jocelynom Anglomom, obaja si mysleli, že to nebude nadlho. Lenže Thuram sa svojej šance zhostil pre neho s typickou usilovnosťou skromného „pracanta“ a svojho predchodcu na kraji obrany v národnom tíme už späť nepustil. Dvadsaťšesťročný rodák z Guadeloupe sa stal najstálejším inventárom reprezentácie. Do stredy nastúpil v osemnástich zápasoch v rade, čo sa nikomu z jeho súčasníkov nepodarilo. I keď Jacquetov tím praktizuje hru s vysúvajúcimi sa krajnými obrancami, Thuramovi sa nikdy vpredu nepáčilo a radšej sa sústredil na defenzívne úlohy. Pre svoju korektnú tvrdosť bol totiž často nasadzovaný na stráženie nebezpečných hrotov súpera. V stredu celkom zneškodnil výborného chorvátskeho útočníka Gorana Vlaoviča. A čo je najdôležitejšie, strelil svoje prvé dva góly v reprezentácii a posunul Francúzsko po prvýkrát v histórii do finále MS. Pri jeho postave hromotĺka sa ani nechce veriť, akú má nepriebojnú povahu. Keď si spoluhráči chcú s niekým pohovoriť, za tichým Thuramom cestu nemerajú. „Nie som žiadny hrdina,“ povedal po zápase, po konci ktorého by ho viacerí Francúzi najradšej zvolili za prezidenta. „Nepostúpil som len ja, je to výsledok celého tímu,“ dodal z nesmiernej popularity takmer nešťastný hráč. Thuram, ktorý sa narodil v prvý deň roku 1972, prežil ťažké detstvo. Mal štyroch súrodencov a otec rodinu opustil, keď mal malý Lilian deväť rokov. Po tom, čo matka odišla do Francúzska za prácou, opatroval ho strýko. Matka posielala takmer všetky úspory domov deťom, aby za ňou mohli jedného dňa prísť. Keď sa toho dočkal aj mladý Lilian, futbaloví skauti ihneď zistili, že má talent, a začali ho čoraz častejšie obletovať. Nakoniec ho získalo Monako a s kniežatami strávil Thuram od svojich osemnástich rokov úspešných šesť rokov. V roku 1992 bol pri spanilej jazde AS v PVP, v zostave Monaka sa predstavil v oboch semifinálových dueloch s Feyenoordom Rotterdam, v neúspešnom finále s Werderom Brémy ho nahradil navrátilec Petit. Na jar toho istého roku vyhralo Monako francúzsku ligu a tak si Lilian Ulien Thuram, ako znie jeho plné meno, mohol zahrať aj Ligu majstrov. Do prestížnej súťaže sa vrátil znovu až vlani, keď pomohol hneď po prestupe Parme k druhému miestu v talianskej Sérii A. Navyše nazbieral i za hrsť individuálnych ocenení, z ktorých vyčnieva titul kráľa ligových trávnikov udelený denníkom Gazetta dello Sport. Statný obranca, o ktorého tvrdosti sa mohol presvedčiť v semifinále ME v Anglicku aj Čech Vladimír Šmicer, ktorého Thuram nechtiac roztrhol kožu na hlave, si svoje remeslo dlho vyberal. Futbalom si totiž len krátil dlhé chvíľky, jeho myšlienky sa najviac krútili okolo kňazského rúcha. To síce nakoniec vymenil za futbalový dres, hlboká viera v Boha v ňom však zostala zakorenená veľmi hlboko. Pri prevzatí lopty pred druhým gólom sa stačil prežehnať, ani sa len nepozrel na brankára a krížnou strelou vstúpil nezmazateľne do francúzskej histórie. (ČTK)
