Zodpovednosť za trvalý pokles volebných preferencií Slovenskej demokratickej koalície, teraz niekoľko mesiacov pred voľbami, v plnom rozsahu padá na lídrov jednotlivých strán združených v tomto politickom zoskupení. Najviac však na Demokratickú úniu a Kresťanskodemokratické hnutie ako najsilnejšie subjekty vytvárajúce toto zoskupenie. Sebavedomie, hraničiace niekedy až s posmievačťnosťou voči klesajúcim preferenciám vládnuceho HZDS, ešte začiatkom tohto roka síce pôsobilo na mnohých príjemne, ale súčasne uspávalo na vavrínoch /nie príliš zaslúžených/ SDK. Miesto toho, aby intenzitu aktívneho pôsobenia na voliča SDK stupňovala, akoby sa utiahla do svojich „ústredných výborov“, kde jej (zrejme jedinou) činnosťou boli diskusie o rozdelení funkcií po víťazných voľbách. Prvé vytriezvenie prišlo po vzniku Šusterovej SOP, keď preferencie SDK prudko poklesli. V tom okamihu bol na svete problém, že Mečiar, nakoľko SOP v podstate rozbila ako-tak zjednotenú opozíciu, môže voľby opäť vyhrať. Tento fakt však, ako sa zdá, lídrov príliš nevzrušil, aspoň slovenský občan nepocítil, že by boli prijaté účinné opatrenia na znovuzískanie miznúcich preferencií. Istota a sebavedomie niektorých lídrov SDK boli prekvapujúce. Akoby si ani neuvedomovali, že v týchto voľbách sa možno definitívne rozhodne, či Slovensko už konečne začne byť normálnou demokratickou krajinou so všetkými znakmi vyspelých západoeurópskych demokracií, alebo sa vrhne do široko otvoreného ruského náručia. Mečiar rozpútal masívnu predvolebnú kampaň. S bezohľadnou aroganciou zapojil do nej všetko, na čo má vplyv, dokonca aj vojenské vrtuľníky mu lietajú nad mítingami. A čo robí SDK? Z pohľadu občana, najmä toho váhajúceho, ktorý čaká, že bude oslovený, možno povedať, že nerobí nič. SDK si zrejme uvedomuje, že minimálne polovica voličov, ktorí sa rozhodli voliť toto zoskupenie, by ju za normálnych politických pomerov na Slovensku vôbec nevolila, a keď chcú voliť SDK, tak len preto, že si uvedomujú, že HZDS musí byť porazené.

ING. MIROSLAV MASARYK, Bratislava