Po premiére v Städtisches Museum v Leverkusene (november 1997 - január 1998), reprízach v Städtisches Museum v Zwickau (február 1998 - marec 1998) a v Stiftung Bauhaus v Dessau - bývalom sídle Bauhausu (apríl 1998 - jún 1998) prišla minulý týždeň do Slovenskej národnej galérie v Bratislave výstava (potrvá do 13. septembra), ktorá v spomenutých mestách vyvolala veľký ohlas. Jej názov je Bauhaus im Osten - výber zo slovenskej a českej avantgardy 1928 - 1939 a kurátorsky ju pripravila riaditeľka Städtisches Museum v Leverkusene Dr. Susanne Anna v spolupráci s odbornou pracovníčkou SNG Dr. Zorou Rusinovou. Výsledkom je expozícia zostavená nielen z diel, ktoré sú majetkom SNG, ale i z pôžičiek popredných kultúrnych inštitúcií na Slovensku a v Čechách. Popri maľbe, v rámci ktorej sú prezentované diela popredných predstaviteľov našej moderny, ide o výber diel z oblasti architektúry, plastiky, keramiky, fotografie, nábytku, skla, úžitkovej grafiky a pod. Kultúrnohistorickú atmosféru doby dopĺňa bohatá dokumentácia nielen z našich, ale i zahraničných archívov Bauhausu. Spomenúť treba i reprezentatívny katalóg, ktorý v nemeckej verzii vydalo prestížne vydavateľstvo Hatje s reprodukciami všetkých vystavených diel a s odbornými štúdiami nemeckých, ale i slovenských historikov umenia. Nemecká kurátorka výstavy zdôraznila počas svojej bratislavskej návštevy najmä význam Školy umeleckých remesiel v Bratislave (1928 - 1939), ktorá za vedenia J. Vydru rozvíjala myšlienky slávneho Bauhausu. Známa je v tomto smere návšteva pedagóga z Bauhausu L. Moholy-Nagya v Bratislave, ktorý J. Vydrovi tlmočil odkaz W. Gropiusa (prvý riaditeľ Bauhausu), aby sa Škola umeleckých remesiel čo najviac držala priemyselnej funkcie. Čiže myšlienky, ktorú presadzoval aj Bauhaus - jedna z najvplyvnejších a najvýznamnejších kultúrnych iniciatív 20. storočia. Napriek tomu, Slovensko išlo vlastnou cestou k moderne, ktorú azda najvýstižnejšie dokumentuje avantgardná aktivita Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu v ich slávnych Súkromných listoch: „Hodnota obrazu vyrastá z osobného umeleckého presvedčenia, pretaveného v ohni styku jeho citov so skutočnosťou,“ píšu umelci v tomto „Manifeste slovenskej avantgardy“ 28. februára 1930. Podľa pozitívnych ohlasov v tlači (v takých vplyvných periodikách ako Frankfurter Algemeine Zeitung či Die Welt), ale i slov S. Anny, záslužná výstava vyvolala v Nemecku doslova objavnú eufóriu slovenského i českého avantgardného umenia, ktorý súvisí aj s objavovaním ruskej avantgardy. Riaditeľka však pri nadšenom svetovom objavovaní slovenského umenia trochu nadnesene slovenskému publiku „objavne“ pripomenula, že tieto osobnosti nemali svoju retrospektívnu výstavu na Slovensku. Ako je všeobecne známe, v Ružomberku je už niekoľko rokov sprístupnená Galéria Ľudovíta Fullu, Mikuláš Galanda mal v poslednom období niekoľko výstav navyše doplnených o diela umelcov Skupiny M. Galandu, asi pred šiestimi rokmi bola v SNG špeciálna výstava týkajúca sa len Súkromných listov Fullu a Galandu, nehovoriac o pravidelných expozíciách architektonickej avantgardy, minuloročnej výstave českého fotografa J. Funkeho a I. Blühovej - a tak by sa dalo pokračovať… Nevadí. Dôležité je, že na konci storočia je na poli kultúry zaujímavý pre Európu aj slovenský príspevok. A na tento fakt by sa malo nadviazať aj v storočí budúcom. ĽUDO PETRÁNSKY ml.