BELEHRAD, PRIŠTINA, VIEDEŇ (ČTK, TASR) - Americký sprostredkovateľ Richard Holbrooke ukončil včera svoju niekoľkodňovú kosovskú misiu, zároveň však ohlásil, že sa na Balkán čoskoro vráti. Podľa belehradskej agentúry Beta juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič a vodca kosovských Albáncov Ibrahim Rugova včera ráno Holbrooka požiadali, aby v svojom sprostredkovaní pokračoval. Holbrooke ukončil svoju „kyvadlovú diplomaciu“, na ktorej od 3. júla striedavo rokoval v Belehrade s prezidentom Miloševičom a v Prištine s vodcom kosovských Albáncov Rugovom i s ostatnými zástupcami tamojších Albáncov - v nedeľu sa už stretol so zástupcami všetkých 16 albánskych politických strán v Kosove. Cieľom Holbrookovej misie bolo ukončiť už štyri mesiace trvajúci konflikt medzi srbskými ozbrojenými silami a albánskymi separatistami z Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) a zapojiť UCK, ktorá už údajne kontroluje 30 percent územia Kosova, do rokovaní o budúcom statuse tejto juhosrbskej provincie. Konkrétnym výsledkom sprostredkovateľskej misie je skutočnosť, že včera začala v Kosove pôsobiť misia pozorovateľov z radov diplomatov zastupujúcich krajiny konktaktnej skupiny pre bývalú Juhosláviu. Diplomati chcú svojou prítomnosťou zabrániť ďalšej eskalácii konfliktu. Holbrooke v nedeľu po rokovaní s prezidentom Miloševičom vyhlásil, že je nutné zmeniť status Kosova v rámci Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR). „Podľa nášho názoru je nutné zmeniť súčasný status Kosova v rámci medzinárodných hraníc Juhoslávie,“ vyhlásil Holbrooke. Odmietol však povedať, či juhoslovanský predák s takouto zmenou súhlasí.
Ďalších päť ľudských životov a šiestich zranených si vyžiadali včerajšie ozbrojené zrážky medzi albánskymi separatistami a srbskou políciou. S odvolaním sa na albánske i srbké zdroje o tom informovala francúzska tlačová agentúra AFP. Pri útoku albánskych ozbrojencov na domy srbských obyvateľov kosovskej dediny Lodja v blízkosti mesta Peč, ku ktorému došlo včera ráno, zabili dvoch a zranili piatich príslušníkov bezpečnostných síl Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR). Srbské Informačné centrum v Prištine upresnilo, že policajtov na záchranu privolali obyvatelia napadnutej dediny.
Včerajšie vydanie rakúskeho denníka Kurier tvrdí, že do UCK vstupujú aj Albánci zo západnej Európy. Podľa denníka väčšina dobrovoľníkov vyrazila do Kosova už po tom, čo Srbi v marci začali prvú ofenzívu proti albánskym dedinám. Albánci vo Viedni ubezpečujú, že tak urobili bez toho, aby ich niekto vyzýval. UCK nemôže v Rakúsku nijako verbovať; neuznávajú ju tu ako organizáciu. Lepšie koordinovaný je údajne prísun bojachtivých kosovských exulantov z Nemecka, Švajčiarska a Dánska. V týchto krajinách je spoločenstvo kosovských Albáncov početnejšie. Avšak aj Albánci, čo zostávajú v Rakúsku, bezvýhradne podporujú UCK. K politike nenásilia, ktorú hlása vodca kosovských Albáncov Rugova, jeden z nich vraví: „To nám nič neprinieslo.“ Vybavenie a výzbroj UCK v Kosove sa údajne v poslednom čase výrazne zlepšili. UCK bola dlho považovaná za mýtus. V apríli 1966 sa po prvý raz priznala k sérii vražedných útokov na srbských policajtov. Až útoky srbských jednotiek vyvolali príval dobrovoľníkov do radov UCK, ktorú teraz podporujú všetky vrstvy albánskeho obyvateľstva.
