„Veľký počet unionistov je príliš hlúpych na to, aby si uvedomili, že vlastne vyhrali,“ tvrdí David Trimble, vodca Ulsterskej unionistickej strany (UUP) k rozdeleniu severoírskych protestantských radov po aprílovom podpise mierovej dohody o Severnom Írsku. „A katolíci sú naopak primúdri na to, aby si priznali porážku,“ dodáva. Trimble sa v stredu uplynulého týždňa postavil na čelo prvej slobodne zvolenej severoírskej vlády po 25 rokoch, ale jeho úloha nebude žiadnou idylkou. Prvou vážnou výzvou bola už uplynulá nedeľa a pochod oranžistov v Portadowne.
POCHODY
História pochodu oranžistov v Portadowne siaha do roku 1807. Je výrazom odhodlania unionistov zotrvať v zväzku s Britániou a zároveň slúži na zastrašenie katolíckej časti obyvateľstva. V posledných troch rokoch sa však katolícke obyvateľstvo Garvaghy Road - ulice, po ktorej sprievod prechádza - pokúsilo pochod zastaviť a tak slovné spojenie „prejdú alebo neprejdú“ získalo okamžite úplne iný rozmer. V roku 1996 sa postavili 80tisícom pochodujúcich oranžistov z celého Ulsteru do cesty Kráľovské ulsterské poriadkové zbory (RUC) - zablokované boli všetky hlavné cesty, letisko i prístav trajektu. Po piatich dňoch plných násilností napokon polícia ustúpila a pochod sa konal. O rok na to zaujala polícia opačnú pozíciu: tisícky jej príslušníkov obsadili celú Garvaghy Road a vytvorili nepriepustný koridor, ktorým prešli pochodujúci oranžisti. Sprievod sa musel zaobísť bez muziky a celá paráda trvala necelých sedem minút. Nacionalisti boli však aj napriek tomu pobúrení, a tak bol tento rok pre zmenu pochod opäť zakázaný. Rozhodnutie, ktoré prijala osobitná Komisia pre pochody už pred niekoľkými mesiacmi, bolo však oznámené až po nedávných voľbách, aby sa pre zmenu nedotklo protestantov.
VOJNA SA SKONČILA
Rozhodnosť, s ktorou britská vláda aj napriek 29 rokov trvajúcemu násiliu obhajovala myšlienku, že Severné Írsko zostane britské až do okamihu, keď sa väčšina jeho obyvateľstva nevysloví opačne v referende, primäla napokon Írsku republikánsku armádu (IRA) k rokovaniam. V roku 1993 vyslala IRA prostredníctvom kontaktnej skupiny „The Link“ (spojenie) Londýnu signál, ktorý viac-menej naznačoval, že „je po vojne, ale potrebujeme vašu pomoc, aby sme celú záležitosť oficiálne uzavreli“. V praxi to znamenalo, že IRA požadovala uskutočnenie množstva malých symbolických ústupkov, ktoré by jej umožnili zachrániť si vlastnú tvár a zároveň „predať“ mierovú dohodu svojim stúpencom. Základná dohoda bola hotová do apríla, rokovalo sa už len o tom, aké ústupky budú priznané v nasledujúcich štyroch rokoch. Kozmetické ústupky, ktoré získala IRA, však spôsobili, že časť naivne zmýšľajúcich protestantov je presvedčená o vlastnej porážke. Vidia v nich totiž namiesto pekného baliaceho papiera, ktorý má zakryť skutočný obsah zmluvy, vlastnú zradu. A tak sa mierovú dohodu jednoducho snažia zničiť a uplynulá nedeľa bola na to veľmi dobrou príležitosťou. Paradoxnými spojencami sa im stávajú „pravoverní“ z radov militantných katolíkov, ktorí sa nevedia zmieriť s tým, že IRA bude musieť ukončiť svoj „svätý boj“ za pripojenie Ulsteru k Írskej republike.
NOVÁ STRATÉGIA
Bývalá poslankyňa britského parlamentu Bernadette McAliskeyová nedávno sarkasticky poznamenala, že katolícka stratégia „referendových urien a Armalitov (útočná zbraň)“, bola nahradená stratégiou „referendové urny a baby-boom“. Ak si totiž katolícke rodiny v Ulsteri zachovajú terajší kurz pôrodnosti, už v roku 2037 sa z dnešnej menšiny stane väčšina. Rok 2037 je však pre väčšinu zaprisahaných nacionalistov až príliš vzdialený, preto sa spoliehajú radšej na vlastné sily. A tak doterajší nezmieriteľní rivali - militantní protestanti i katolíci - nastúpili v nedeľu v Drumcree do novej sezóny oranžistických pochodov ako „spojenci“ s rovnakým cieľom: zničiť mierovú dohodu. Väčšina obyvateľov provincie je však už sústavným napätím unavená a 75 percent z nich to vyjadrilo aj v nedávnych voľbách, podporou mierovej zmluvy. Írsky historik T. A. Jackson kedysi nazval Oranžský rád (založený v roku 1795) prvým „historicky známym fašistickým zoskupením“. Je možné, že udalosti v Drumcree uplynulú nedeľu boli začiatkom jeho konca. (Krátené)
GWINNE DYER
(Autor je nezávislým londýnskym novinárom a historikom.)
