Senzáciou sezóny v európskych kinách sa podľa takmer jednotne nadšeného ohlasu filmovej kritiky môže stať nový česko-slovensko-poľsko-francúzsky koprodukčný projekt českého režiséra Vladimíra Michálka nazvaný Je třeba zabít Sekala, ktorý sa na svoju cestu k divákom vydal vo svetovej premiére na úvod 33. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch. V kuloároch už dokonca hneď cez víkend, keď na svoju šancu ešte len čakalo ďalších šestnásť snímok súťažiacich v hlavnej kategórii celovečerných hraných titulov, prúdili špekulácie o jeho poste jedného z najnádejnejších favoritov. Výrazne ich podporilo prezieravé nasadenie filmu ako otváracieho predstavenia festivalu, o ktorom sa zákonite začne veľa hovoriť. Samotní tvorcovia sa tvária príliš sebaisto a na akúkoľvek nepriaznivú kritiku, ktorú si zaslúži hádam iba záver zbytočne presýtený už vysvetlenými odkazmi, reagujú dosť podráždene. Dráma z leta roku 1943, odohrávajúca sa v moravskej dedinke Lakotice, ktorej sedliakov sužuje nebezpečne krutý statkár Sekal, vznikla na základe scenára renomovaného autora Jiřího Křižana. Dva filmy z jeho scenáristickej produkcie už najvyššiu cenu karlovarského festivalu získali - Signum laudis (1980, réžia Martin Hollý) a Stíny horkého léta (1982, František Vláčil). Jeho najnovšie dielo ocenil ešte pred nakrúcaním Fond na podporu koprodukcie s krajinami strednej a východnej Európy ako najlepší scenár roka 1996. Filozofia westernu, na ktorej je príbeh vnútorne i obrazovo založený, Křižana dodnes inšpiruje. „Od 10 do 20 rokov som večne čítal rodokapsy a chodil do kina na westerny. Milujem tento žáner,“ hovorí. K Michálkovi, ktorý predtým nakrútil pôsobivé filmy Amerika a Zapomenuté světlo, sa scenár dostal „čírou náhodou“, keď práve nemal peniaze na inkaso a hľadal nový námet. Za jeden z najlepších scenárov, aké vo svojom živote čítal, ho považuje aj čistou češtinou prekvapujúci poľský herec Olaf Lubaszenko, známy napríklad z Kieslowského klasiky Krátky film o láske. Zahral si Juru Barana, stíhaného gestapom za pomoc partizánom a ukrývajúceho sa v dedine, kde vyčína Sekal. Práve Barana si zo svojho stredu vyvolí ako vraha rada starších, rozhodnutá zabiť úhlavného nepriateľa. Z plejády významných autorských a hereckých osobností, ktoré sa na filme podieľali, možno ďalej menovať poľského herca Boguslawa Lindu (Sekal), festivalového lídra Jiřího Bartošku v nezvyčajnej úlohe pátra Flóru, herecké legendy Vlastu Chramostovú a Jiřího Holého, slovenského herca Antona Šulíka, kameramana Martina Štrbu, kostýmovú návrhárku Monu Hafsahlovú či poľského hudobného skladateľa Michala Lorenca. Distribučná premiéra filmu v ČR bude 3. septembra, na Slovensku začiatkom budúceho roka. Dovtedy zažije účasť na festivaloch vo Varšave, v Benátkach, Tokiu či Toronte. Koprodukcia sa mu postará o uvedenie v poľských i francúzskych kinách a potom si začne brúsiť zuby na zámorský trh.