cich, ktorí z rôznych dôvodov - často aj na poslednú chvíľu - odriekli účasť na festivale (Bob Dylan, Prodigy, Faith No More, Wyclef Jean…, Cornershop), sa blížil k tomuto počtu. Navyše, trikrát sa menilo miesto podujatia, a aj počasie si povedalo, že k agentúre Ležatá osmička nebude milosrdné. Festival sa však napriek niekoľkonásobnému zatraseniu dôveryhodnosťou akcie, za mrholenia, zatiahnutej oblohy a zvlhnutých sedadiel hľadiska bratislavského amfiteátra, konal. A hoci mala agentúra na začiatku veľké oči a podujatie stratilo punc tých najligotavejších hviezd, určite nemožno usporiadateľov obviňovať, že sa „diery“ snažili zaplátať ležiakmi druhej, alebo tretej kategórie. Ťažko tak možno označiť britskú legendu New Model Army, kultovú škótsku skupinu Jesus and Mary Chain, ale ani živelné, dynamické vystúpenie na Slovensku pomerne neznámych Angličanov Bullyrag, ktorých si napríklad v Estónsku pred pár týždňami prišlo vychutnať dvadsaťtisíc divákov. Ako sa asi cítili kapely - z ktorých mimochodom ani na „neznámom a neistom“ Slovensku žiadna svoje vystúpenie ?neodflákla?, keď ich v piatok v Bratislave privítala niekoľkonásobne menšia skupinka priaznivcov? Už v sobotu na ďalších dvoch výborných koncertoch Waltari a Levellers zaplnilo amfiteáter o čosi viac divákov, aj atmosféra bola živšia. Je pravda, že organizátori nemali ohurovať veľkými menami tak skoro a sebaisto. Po päťnásobnom odrieknutí už mali potenciálni diváci (mylný) dojem, že sem nikto nepríde. No i tak je zvláštne, že v čase, keď sa mladí ľudia sťažujú, ako sa tu stále zúfalo nič nedeje, a že za kultúrou treba chodiť do Prahy, sa nezaplní hľadisko amfiteátra ani na jednej z najpozoruhodnejších akcií sezóny. Je len škoda, že aj ľudia z Ležatej osmičky s dobrým nápadom a úmyslom si po svojich predchodcoch, ktorí chceli na Slovensku v poslednej dobe zorganizovať veľké podujatia európskeho charakteru, nabudúce už dobre rozmyslia, či sa im oplatí čosi robiť na Slovensku a pre Slovákov. Mladí ľudia u nás dnes nie sú zvyknutí zabávať sa a stretávať na letných rockových open-air festivaloch, všade inde vo svete vyhľadávaných. Väčšinou chcú vidieť jednu megahviezdu, alebo nič. Možno aj toto by bola schodnejšia cesta pre organizátorov. Svoje pravdepodobne urobila slabá propagácia. Takisto možno filozofovať o tom, či sa dá v štáte, kde nefungujú oveľa primárnejšie veci, podnikať niečo v takých nadstavbových veciach ako trojdňové rockové festivaly. Či je tá správna doba, ale aj krajina. Pretože niektoré názory zneli jednoznačne: organizátori z Ležatej osmičky doplatili viacnásobným odrieknutím účasti na povesť Slovenska. A tak sa nám tu zatiaľ stále ako „to pravé orechové“ prezentuje honosne organizovaná Lýra (čo na tom, že s účinkujúcimi a hudbou prinajmenej diskutabilnej úrovne) so spokojnou Blaženou Martinkovou v porote. A niekoľko zaujímavých koncertov od piatku do nedele na bratislavskom „amfíku“ zatienia názory, že sa tu zasa niekomu niečo nepodarilo. Čakajme na ďalších odvážnych organizátorov…

ALEXANDRA TINKOVÁ