„Jednoznačne zaslúžené víťazstvo Francúzov, aj keď iba na pokutové kopy. Celý zápas sa viac snažili, ukázali väčšiu túžbu po víťazstve, pričom Taliani mali futbalových iba desať minút - medzi tridsiatou a štyridsiatou. Inak sa sústredili len na bránenie a vpredu sa viac-menej spoliehali na náhodu. Paradoxom ale je, že v predĺžení boli skôr oni bližšie k postupu, keď Roberto Baggio netrafil z voleja bránu. Možno sa vo všeobecnosti očakával krajší a najmä kvalitnejší zápas. Francúzom k tomu chýbal trochu kolektívnejší výkon. Viackrát sa prebíjali individuálne, kľučkovali, a to nemalo v prehustenom priestore nádej na úspech. O vyššiu kvalitu sa, podľa mňa, mali pokúsiť viac Taliani. Pre ďalší priebeh majstrovstiev je dobré, že v hre ostala usporiadateľská krajina, aj keď v semifinále to nebude mať opäť vôbec jednoduché. Pokutové kopy sú vždy lotériou a rozhoduje pri nich aj šťastie. Ukázalo sa, že keď strelec kop dobre umiestni, nemá brankár nárok, hoci smer letu lopty vystihne. Pri dvoch nepremenených penaltách sa ich autori príliš nevyznamenali. Pochopiteľne, že som držal palce Francúzom. Pred jedenástkami sa však nedá veriť nikomu, niekedy ani sebe samému. Pokiaľ ide o ostatné štvrťfinálové zápasy - Brazília by mala postúpiť, Holanďania majú veľmi dobré mužstvo a Nemci, tí čím hrajú horšie, tým stúpajú vyššie.“ (mb)