zo získaných teritórií, na ktoré si Peking robí už tradične územné nároky. Aj v tomto prípade sa Čína zaviazala rešpektovať zásadu „jedna krajina, dva režimy“, čo ponecháva takmer polmiliónovému územiu, obývanému väčšinou etnickými Číňanmi, nádej, že aspoň základné demokratické princípy zostanú zachované. Vďaka veľmi úzkej portugalsko-čínskej spolupráci, ktorá sa snažila vopred pripraviť všetko pre plynulý prechod Macaa pod pekinskú správu, by mala zmena stráží prebehnúť omnoho hladšie, ako tomu bolo pred rokom v prípade Hongkongu. Ešte pred časom sa tak aspoň zdalo. Macaom však v súčasnosti otriasa vojna rôznych mafiánskych klanov, ktoré majú základne v tamojších početných kasínach a nočných podnikoch. Teritórium vážne zasiahla aj ázijská kríza, v dôsledku ktorej poklesol počet turistov a obchodná bilancia. Narastá aj počet obyvateľov, ktorí sa vracajú domov v dôsledku expatriácie z Portugalska. Základný rozdiel medzi Macaom a Hongkongom je však v tom, že zatiaľ čo bývalá britská kolónia odovzdala pred rokom Pekingu svoju čiastočnú suverenitu, Macao ju stratilo už v roku 1974, po potlačenom povstaní proti Portugalcom, a tak bude mať odovzdanie územia Číne iba povahu administratívnej zmeny.