Zlé jazyky tvrdia, že William Jefferson Clinton v roku 1992, v čase, keď sa ako arkansaský demokratický guvernér uchádzal o prezidentské kreslo, kritizoval vládnucich republikánov, okrem iného aj za ich ústupčivú politiku voči Číne. Uplynulo šesť rokov a ten istý Clinton je dnes naopak kritizovaný republikánmi, že vedie voči Pekingu až príliš mäkkú politiku. To nie je žiadna schizofrénia, ale len potvrdenie skutočnosti, že na americkú zahraničnú politiku nemá zmena vlády príliš veľký vplyv: ten, kto je momentálne v opozícii, má síce právo kritizovať, keď sa však dostane ku kormidlu, nezostáva mu iné, ako sledovať líniu „národných záujmov“.
V TIENI ĽUDSKÝCH PRÁV
Už v čase, keď Clintonovci ešte len balili kufre v Bielom dome, bolo zrejmé, že jedným s leitmotívov návštevy bude otázka ľudských práv. V jej predvečer vypukol škandál s vízami pre troch novinárov Rádia slobodná Ázia, ktoré čínske orgány pôvodne udelili, vzápätí však oznámili ich neplatnosť. Ostrej paľbe kritiky sa musel podrobiť Clinton najmä za sobotný uvítací ceremoniál na Námestí Tchien-an-men, ktoré sa stalo symbolom krvavého potlačenia študentských nepokojov v roku 1989. Mnohí predpovedali, že komunistická Čína týmto gestom za pomoci Clintona dosiahla, čo chcela: americký prezident potvrdil, že všetko je O.K., že sa vlastne nič nestalo. Ibaže už na druhý deň šokoval čínsku verejnosť neohlásený priamy prenos z tlačovej konferencie, ktorú mal americký prezident spolu so svojím čínskym partnerom Ťiang Ce-minom. Clinton počas nej otvorene kritizoval aj tchien-an-menskú masakru tisícok študentov. V celej krajine zavládla obrovská eufória, Clinton, cítiac príležitosť, sa priznal, že počas nasledujúcej noci výrazne pozmenil obsah svojho prejavu, ktorý mal predniesť na druhý deň pred študentmi pekinskej univerzity. Keď však ráno vyšli noviny, po slovách o odsúdení tchien-an-menskej masakry v nich nebolo ani stopy. Ako by sa niekto chcel v otázke ľudských práv pohrávať na mačku a myš.
ZROD NOVEJ EKONOMICKEJ VEĽMOCI
Po nedávnej kríze, ktorá postihla japonský jen, Američanom nezostáva nič iné, ako upnúť svoj zrak na Čínu. Viacerí americkí ekonómovia vyjadrili obavy z toho, že klesajúci kurz jenu voči doláru vyvolá na japonským tovarom zaplavených amerických trhoch tendencie k nežiaducej deflácii. Tovaru „Made in China“ je však dnes v amerických supermarketoch rozhodne viac ako japonského a už dnes je vzájomný ročný obchodný deficit 50 mld dolárov v neprospech USA. Čínski predstavitelia počas uplynulých dní Clintona viackrát ubezpečili, že ich juan je zatiaľ stabilný, aj keď nezabudli zdôrazniť enormné úsilie, ktoré ich táto stabilita stála. „Veľmi si cením konštruktívnu úlohu, ktorú Čína zohrala pri zachovaní finančnej stability,“ povedal Clinton počas návštevy v obchodnej mekke krajiny, v Šanghaji, ktorý neváhal nazvať „miestom, kde sa stretá východ a západ“. Je pravdepodobné, že Číňania svoje „enormné úsilie“ nevynaložili iba pre Clintonove modré oči a budú zaň požadovať isté protislužby. Od privretia očí nad otázkou ľudských práv až po pomocnú ruku pri budovaní pozície ázijskej ekonomickej veľmoci.
GEOPOLITICKÁ STABILITA
Washington s Pekingom nedávno výrazne zblížili jadrové pokusy, ktoré uskutočnili Pakistan a India. Zdá sa, že predovšetkým indické ašpirácie na výraznejšiu úlohu v celosvetovej politike sú obom stranám až príliš proti srsti. Zatiaľ čo Pakistan výsledky sobotného stretnutia oboch prezidentov v Pekingu privítal, India označila volanie po zastavení nového kola nukleárneho zbrojenia v Ázii za pokryteckú politiku, dokazujúcu „hegemonistickú mentalitu“ USA a Číny. Súčasťou Clintonovej návštevy bola aj dohoda o dezaktivácii raketových systémov, ktorými navzájom obe krajiny mierili na svoje strategické miesta. Možno ju považovať aj za symbolickú, spätná aktivácia systémov je totiž otázkou dní či hodín, aj tak má však v doterajších vzájomných vzťahoch veľký význam.
TCHAJ-WAN, TIBET A HONGKONG
Veľkú pozornosť Clintonovej návšteve venoval predovšetkým susedný Tchaj-wan, ktorý Čína považuje doteraz za svoju rebelujúcu provinciu. Clinton však ubezpečil, že americký postoj voči ostrovu sa nemení: oficiálne neuznáva jeho samostatnosť ani ašpirácie pre vstup do medzinárodných organizácií, nateraz však drží nad ním tichý patronát. Čínsky prezident počas návštevy verejne naznačil, že Peking vedie tajné rozhovory aj s tibetským dalajlámom o vyriešení otázky Tibetu. Dalajláma v tejto súvislosti pred časom povedal, že nežiada pre Tibet samostatnosť, ale iba autonómiu, a v prípade jej dosiahnutia by sa vzdal nároku na teokratickú vládu a dal by prednosť demokracii.
Americký prezident zakončil svoje historické turné po Číne návštevou Hongkongu. Zhodou okolností deň po tom, čo si bývalá britská kolónia pripomenula prvé výročie prechodu pod čínsku správu. Podľa medzinárodných pozorovateľov doteraz neprišlo k výraznému porušeniu pravidla „jedna krajina, dva režimy“, na základe ktorého sa Hongkong teší aj naďalej relatívnej demokracii, aj keď tá bývalá - britská, bola pravdepodobne predsa len príjemnejšia.
JURAJ KITTLER
