LONDÝN, BELAČEVAC, Srbsko (REUTERS, bj) - Srbské bezpečnostné sily podnikli rozsiahlu operáciu, keď včera obkľúčili albánskych povstalcov, ktorí pred týždňom obsadili budovy ťažobného závodu v dôležitom banskom meste Belačevac 10 kilometrov západne od Prištiny. Polícia použila slzný plyn a podľa srbského informačného centra v Prištine sa zásah obišiel bez zranení. Jedna skupina albánskych ozbrojencov sa stiahla do okolitých dedín, z ktorých začali otvorenú paľbu na políciu. Iná skupina sa údajne zabarikádovala v belačevackej bani a začala streľbu na políciu skoro popoludní. Novinárom zabránili v prístupe do Belačevaca zo severozápadnej strany. Ťažko ozbrojená polícia spolu s ozbrojenými civilistami zablokovala cestu a miestni obyvatelia peši opustili oblasť. Srbské sily sa zjavne pripravovali obsadiť Belačevac a okolité dediny, ktoré boli pod kontrolou UCK. V posledných dňoch tu bolo unesených mnoho srbských civilistov. Podľa srbského informačného centra zabili Albánci v nedeľu jedného srbského policajta, podľa albánskeho informačného centra zabili Srbi dvoch Albáncov, zranili tri deti a uniesli dvoch Albáncov pri útoku na dedinu Drenoc.
Šesť krajín tzv. Kontaktnej skupiny pre bývalú Juhosláviu po druhý raz odložilo budúce stretnutie pre náznaky politických nejasností vo veci Kosova. Schôdzka sa odložila do 8. júla, zatiaľ čo sa oddialili rokovania o vojenskom zásahu NATO. Rusko totiž získalo odklad, aby mal juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič čas uskutočniť závery dohody, ktorú dosiahli na stretnutí s Borisom Jeľcinom v Moskve a ktorá mala ukončiť represie a začať rokovania. Nejasnosti vznikli v súvislosti s misiou zvlášneho amerického vyslanca Richarda Holbrooka a jeho poradcov, ktorí nadviazali kontakty s radikálnou Kosovskou oslobodzovacou armádou (UCK) a hovorili o jej úlohe v mierových rokovaniach. Niektoré európske vlády sa obávajú, že prizývanie UCK znižuje úlohu voleného lídra etnickej albánskej väčšiny v Kosove Ibrahima Rugovu. Americkí predstavitelia tvrdia, že UCK teraz kontroluje asi 30 percent kosovského územia a je dôležité, aby kosovský účastník rokovaní mohol kontrolovať a sťahovať ozbrojencov. Podľa vysoko postaveného nemeckého diplomata Bonn podporuje americké návrhy. Na stretnutí ministrov zahraničných vecí Európskej únie v Luxemburgu sa však ozvala kritika.
Medzi Belehradom a Prištinou sa pohybovali dve diplomatické misie - Holbrookova a ruského námestníka ministra zahraničných vecí Nikolaja Afanasievskeho. Nevyriešenými otázkami zostáva, aký druh ultimáta možno Miloševičovi dať, ako zabrániť UCK ťažiť z akcie NATO, aký druh mandátu je pre vojenskú akciu NATO potrebný, ako zachovať spoluprácu s Ruskom, ktoré je proti použitiu sily, rozsah vojenskej akcie a čo urobiť, ak nepomôže.
