BRATISLAVA (SME - ru) - Pretrvávajúce dusno týchto dní zatiaľ väčšinou nemá za následok zvýšený počet náhlych prípadov v nemocniciach. „Jednako však registrujeme viac neidentifikovateľných kolapsových stavov, ktoré postihujú chronikov všetkých druhov ochorení a vo všetkých vekových skupinách,“ povedal nám Arpád Esztergályos zo Záchrannej dopravnej a zdravotníckej služby pôsobiacej na území Bratislavy. Ako sme sa dozvedeli od meteorológov, nepríjemné pocity dusna majú spojenie s prílevom vzduchu, prúdiacim na pevninu od Atlantického oceánu. „Tento vzduch je síce o niečo chladnejší, ale s vysokým obsahom vlhkosti,“ uviedol pracovník SHMÚ Dr. Jozef Iľko, „a práve vysoký obsah vlhkosti vyvoláva pocit nepríjemného dusna“. Pri prehrievaní prízemnej vrstvy vzduchu intenzívnym slnečným žiarením sa vytvárajú kopovité oblaky s následnými prehánkami a búrkami. Možno očakávať, že prílev spomínaného vzduchu bude pokračovať, a preto, hoci meteorológovia nepredpokladajú príliš vysoké denné teploty, značná vlhkosť vzduchu bude pocit tepla zvyšovať. Podľa RNDr. Zlaty Čabajovej, CSc., zo zdravotného zariadenia Eororehab, pôsobia vysoké teploty, hlavne spojené s väčšou vlhkosťou vzduchu či vyšším znečistením ovzdušia, na ľudí starších a trpiacich na niektoré chronické ochorenia (najmä srdco-cievneho a dýchacieho systému) zaťažujúco. Napríklad u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi spôsobujú sklon k bolestiam hlavy a pocitom závratu, pri znečistení ovzdušia u osôb s chronickou bronchitídou aj astmou sklon k dušnosti a až k astmatickým záchvatom. Preto osoby zle znášajúce teplo sa majú vyhýbať pobytu na priamom slnku, stresom a zvýšenej námahe, majú sa zdržiavať v chladnejších priestoroch a jesť ľahšiu stravu. Zaťažujúco pôsobí i pobyt v MHD a neklimatizovaných autách. Veľké horúčavy a dusno môžu znižovať telesnú a duševnú výkonnosť a schopnosť sústredenia sa.