V októbri 1994 sa začala výstavba Vodného diela Žilina, ktoré sa má na jeseň tohto roka dokončiť. Vodné dielo bude vyrábať ročne asi 173 GWh elektriny, čo predstavuje asi 0,7 % slovenskej spotreby elektriny. Ide však o špičkovú elektrinu, ktorá je pre slovenskú elektroenergetiku žiadaná. Július Binder, riaditeľ Vodohospodárskej výstavby (VVB), š. p. Bratislava, nedávno povedal, že za elektrinu vyrobenú týmto vodným dielom by sa mohlo inkasovať 300 mil. Sk ročne. Celkové rozpočtové náklady tohto vodného diela majú dosiahnuť podľa posledných údajov 6,5 mld Sk. Istý vysoký vládny predstaviteľ pred časom povedal, že návratnosť Vodného diela Žilina sa predpokladá o 70 rokov. Július Binder povedal, že ak by kilowatthodina elektriny stála jeden rakúsky šiling (v súčasnosti 2,78 Sk), bola by návratnosť vodného diela 10 rokov. Je známe, že slovenské rozvodné podniky nemôžu za túto cenu nakupovať elektrinu, lebo predajná cena elektriny pre malo- aj veľkoodber je často nižšia, lebo je regulovaná MF SR. Vodné dielo Gabčíkovo aj Vodné dielo Žilina sú podľa slov J. Bindera sebestačné a vysoko produktívne, pokiaľ však za výrobu elektrickej energie dostanú zaplatené. Binder nedávno tvrdil, že Slovenské elektrárne, a. s., v súvislosti s dodávkou elektriny z Vodného diela Gabčíkovo dlhujú VVB niekoľko miliárd Sk. Binder poukazuje aj na iné ako energetické funkcie Vodného diela Žilina. Ide o protipovodňový efekt tohto vodného diela a jeho súčasť ako projektovanej vážskej vodnej cesty.
Výstavba tohto žilinského vodného diela a tiež dostavba Vodného diela Gabčíkovo sa financuje zahraničnými pôžičkami vo výške 200 mil. USD a emisiou obligácií v tej istej výške, ktoré si od roku 1996 zobrala VVB. Od februára 1997 sa VVB usiluje získať ďalšie financie na výstavbu Vodného diela Žilina v objeme 100 mil. USD zahraničí. Pre situáciu na svetových peňažných trhoch a pokles ratingu Slovenska sa získanie financií oddialilo. Medzitým získala VVB krátkodobé preklenovacia úvery, naposledy od Slovenskej sporiteľne s úročením 4 % nad sadzbu LIBOR. Takéto úročenie Binder označil za nie príliš vysoké, lebo „ide o slovenské peniaze a výnos zostáva na Slovensku“. Minulý týždeň sa pokročilo vo vypracovaní garančných a úverových zmlúv na pôžičku v objeme 100 mil. USD pre VVB od japonskej Nomury. Binder už na jar priznal, že úrok na uvedený úver bude vyšší až o 2 % ako pri úveroch, ktoré si VVB zobrala v zahraničí skôr.
Vrchný riaditeľ NBS Karol Mrva nedávno poukázal na úrokové a kurzové riziko, ktoré vzniká pri prijímaní zahraničných úverov. Úrokové riziko spočíva v možnom vzraste úrokovej sadzby LIBOR, od ktorej sú úrokové sadzby odvodené, kurzové riziko v poklese kurzu koruny, ale aj v spevnení nemeckej marky voči doláru, ak je úver denominovaný v markách.
JURAJ ĎURČENKA
