Slovensko potrebuje finančné zdroje. Na tejto potrebe sa zhodujú takmer všetci, ktorí sa zaoberajú podnikaním, politikou či neziskovými činnosťami. Podstatná časť ľudí, ktorí sa niekedy zaoberali snahou získať finančné zdroje na aktivity, ktoré chcú realizovať, vie, že sú len dve možnosti, ako takéto zdroje získať - požičať si, alebo nájsť investora či sponzora. Prvý spôsob je postavený na takmer zaručene ziskovom vzťahu banky (či inej osoby, ktorá požičia dlžníkovi) k peniazom požičaným na aktivity, ktoré chce dlžník realizovať. Druhý spôsob, ktorý riziko nedosiahnutia očakávaných cieľov presúva na investora či sponzora, sa v prípade ziskových aktivít nazýva priamou investíciou.

Ďalším dôležitým kritériom je pôvod zdrojov - domáci či zahraničný. Začiatkom júna 1998 vláda prijala významné uznesenie o daňových prázdninách pre zahraničných investorov, ktorí splnia niektoré podmienky. Niet teda pochybností o tom, že potreba zdrojov pre Slovensko je taká veľká, že aj štát je ochotný vzdať sa časti svojich príjmov (daní) za prísun nových zdrojov. Tu je potrebné zdôrazniť, že z pohľadu štátu sú pôžičky zo zahraničia vždy drahšie než priame investície zo zahraničia. A priame investície zo zahraničia sú väčšinou zadarmo, keď prípadnou cenou za ne môžu byť práve vyššie spomenuté daňové úľavy. Rovnaká cena sa vzťahuje aj na domáce priame investície, pokiaľ štát podporuje niektoré investičné aktivity daňovými úľavami. Okrem pohľadu štátu je tu však aj pohľad investora, ktorý, na rozdiel od bánk, nevidí svoj zisk z investície v zaručenom úročení, ale v možnostiach budúcich vysokých ziskov. A miera možných ziskov je pre jeho rozhodovanie mimoriadne významným kritériom, ktoré v podstate rozhoduje o poskytnutí či neposkytnutí potrebných zdrojov. Pri určovaní očakávanej miery zisku z investovaných prostriedkov sa počíta aj s možným rizikom strát spôsobených nestabilitou ekonomického systému (hrozba devalvácie, hrozba vysokej inflácie, hrozba právnej neistoty pri ochrane investícií, hrozba politickej nestabilty či iné problémy). Toto riziko pritom berú do úvahy všetci investori - domáci aj zahraniční. Vplyv takéhoto rizika na rozhodovanie investorov môže mať v blízkej budúcnosti významný vplyv na vývoj kapitálových tokov vzhľadom na Slovensko. Pokiaľ totiž dokáže slovenská ekonomika spolu s právnym a politickým systémom vytvoriť dostatočne nízku mieru takéhoto rizika, nemalo by pri rozhodovaní investorov dochádzať k významnému obchádzaniu územia Slovenska pri výbere miesta na realizáciu ich zámerov. Opačný vývoj však môže spôsobiť značné rizikové hodnotenie (ktoré významne naznačujú svetové ratingové agentúry) všetkými, teda aj domácimi investormi. Daňové úľavy síce môžu výrazne zvýšiť mieru zisku z investícií, ale vysoké riziko nestability systému môže byť viac než len protikladom k takýmto úľavám. Navyše, vysoká úroveň takéhoto rizika môže spôsobiť otočenie toku priamych investícií, keď domáci kapitál začne hľadať menej rizikové pozície v zahraničí, namiesto toho, aby investoval do rozvoja v rizikovom domácom prostredí. Táto hrozba významne odhaľuje účelovosť a nutnú krátkodobosť daňových úľav ako nástroja na zvýšenie objemu priamych investícií. Žiaden nástroj totiž nemôže pomôcť pri zlepšovaní efektívnosti nejakého systému, ktorý sám osebe nepracuje dostatočne dobre. Vláda by zrejme tvorbou rozumných systémových a neúčelových opatrení mohla významnejšie zlepšiť rizikové hodnotenie Slovenska a prilákať tak viac priamych investícií. Slovensko totiž potrebuje finančné zdroje, čo najviac zdrojov - aj domácich zdrojov. XAVER GUBÁŠ

P67 value, s. r.o. Bratislava