devalvačné riziko a vývoj nenasvedčuje tomu, že by sa chystal prelom negatívnej tendencie. S odstránením dovoznej prirážky od 1. októbra sa dokonca môže situácia zhoršiť. Pre SITA to v súvislosti s vývojom zahraničného obchodu SR uviedla ekonomická expertka SDĽ Brigita Schmögnerová. Za prvý štvrťrok deficit bežného účtu tvoril 9,7 % HDP.
Kľúčom na riešenie nepriaznivého vývoja je podľa jej slov prehodnotenie vládnej politiky. Rast spotreby verejného sektora a verejných výdavkov a štruktúra obstaraných investícií, v ktorej dominujú tri sektory - výroba a rozvod elektriny, vody a plynu, doprava a verejná správa, odčerpávajú zdroje, ktoré by mala podnikateľská sféra použiť na modernizáciu, a tým aj zvýšenie exportnej výkonnosti. Pre tieto investície je charakteristická nízka efektívnosť, dlhá návratnosť a navyše zaťažujú dovoz. „Pokiaľ v tomto smere nenastane zásadná zmena, nemožno čakať zlepšenie ani na strane importu a exportu,“ poznamenala.
Predseda Výboru Národnej rady SR pre financie, rozpočet a menu Michal Baránik (HZDS) nevidí dôvod na obavy v súvislosti s vývojom zahraničného obchodu SR. Dôvodom poklesu podielu exportu na hrubom domácom produkte (HDP) je podľa neho rýchlejší rast HDP v oblasti trhových služieb, čo svedčí o zmene štruktúry jeho tvorby v smere trendu priemyselne vyspelých štátov. „Absolútny objem vývozu sa zvýšil a export rástol rýchlejšie ako import. Celková výkonnosť ekonomiky vo vzťahu k zahraničiu sa zvyšuje. Neexistujú preto mimoriadne riziká, ktoré by sa nástrojmi menovej a hospodárskej politiky nedali regulovať,“ dodal Baránik.
Exportná výkonnosť slovenskej ekonomiky zaznamenala po roku neustáleho poklesu v prvom štvrťroku 1998 svoju najnižšiu hodnotu od vzniku samostatnej republiky. Zároveň zaznamenáva Slovensko od zavedenia dovoznej prirážky rast dovoznej náročnosti. Roztváraním týchto nožníc sa SR dostala do fázy, keď záporné saldo obchodnej bilancie dosiahlo za prvý kvartál 9,99 % HDP.
