ý. V parlamente je v súčasnosti v druhom čítaní návrh z dielne SNS, v skrátenom legislatívnom konaní sa bude parlament zaoberať aj obdobnou vládnou predlohou. Cieľom obidvoch navrhovaných noviel ústavy je predísť ústavnej kríze po voľbách, pretože právomoc vymenúvať a odvolávať vládu je v čase, keď krajina nemá hlavu štátu, ústavne nepokrytá. Dnes sa začína posledná 49. schôdza NR SR, ktorá bude 9. júla prerušená. V tento deň budú poslanci voliť prezidenta SR. V prípade, že by voľba bola úspešná, rokovanie o ústavných návrhoch o prevode kompetencií by bolo potom bezpredmetné. Šéf parlamentu včera pripustil, že „poslanecká jednota“ nemusí panovať pri schvaľovaní vládneho návrhu zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, vládneho návrhu zákona o obecnom zriadení, ústavného zákona o zabezpečení strategických záujmov štátu v odvetviach plynárenstva a energetiky. Koaličnú zhodu pozorovatelia neočakávajú ani pri rokovaní o novele školského zákona. Novelu označil premiér Mečiar za protiústavnú, SNS však dúfa, že bude prijatá. Na otázku, či sa upevnila na Slovensku za uplynulé štyri roky demokracia o. i. aj v súvislosti s prijatím viacerých protiústavných zákonov, I. Gašparovič odpovedal: „Ak sa opravili, tak je to v poriadku, a to svedčí o demokracii.“ Na poznámku SME, že koalícia schválila aj také návrhy zákonov, ktorých ustanovenia sa ukázali ako protiústavné, a to i napriek upozorneniam opozície v čase ich prerokovávania, podotkol: „Musíte to brať ako rozpravu a názor na výklad. Bolo veľa zákonov, voči ktorým opozícia namietala, že sú protiústavné a Ústavný súd rozhodol, že to tak nie je. Ústavný súd je tu na to, aby rozhodol, kto má pravdu.“ K pripomienke, že rozhodnutie Ústavného súdu v kauze vylúčeného poslanca F. Gauliedera nebolo poslancami koalície akceptované, Gašparovič uviedol: „To nebol zákon.“