náprava nepravdivých informácií a signálov o SR v zahraničí.“ Tak znelo základné poslanie Slovenskej informačnej agentúry podľa Komplexného návrhu opatrení a inštitucionálneho zabezpečenia na zlepšenie informovanosti o Slovenskej republike v zahraničí, ktorý na svojom rokovaní v júni 1995 schválila vláda. V tom čase už zaznamenala výrazné signály znepokojenia nad vývojom politickej klímy na Slovensku od poslancov Európskeho parlamentu a prijala niekoľko demaršov a nót vlád Európskej únie i USA. A práve to sa podľa nezávislých novinárov stalo motívom zriadenia informačnej agentúry. Zvlášť pri vedomí jej štatútu príspevkovej organizácie úradu tretej Mečiarovej vlády. ÚV SR jej dokonca v rozmedzí prvých piatich mesiacov vyčlenil rovných 100 miliónov zo štátneho rozpočtu. Najväčšie položky zahŕňali „objednávky špecifických služieb u iných agentúr“, predstavujúce sumu 45 miliónov korún alebo 43,585-miliónové položky s neutrálnym, ničnehovoriacim názvom - „iné“. Investičné výdavky mali v rozsahu toho istého obdobia dosiahnuť sumu osem miliónov korún a na mzdy pre tridsiatich pracovníkov od 1. 7. 1995 do 31. 12. 1995 sa počítalo s 2,415 milióna korún.

Politika vlády k Slovenskej informačnej agentúre sa však časom zmenila. S pretrvávajúcim negatívnym postojom zahraničia k Slovensku sa začala oslabovať aj vôľa vysokých štátnych predstaviteľov SR v prehodnotenie štýlu vládnutia. Funkčnosť Slovenskej informačnej agentúry sa tak úmerne k signálom nezáujmu z Úradu vlády SR začínala znehodnocovať presadzovaním osobných záujmov jednotlivých vysoko postavených osôb, čo potvrdila nedávna ekonomická kontrola z Úradu vlády v agentúre. Tá odhalila nezanedbateľné finančné machinácie, smerujúce k najvyšším predstaviteľom SIA. Podriadení prvého riadiaceho pracovníka, dnes hovorcu Slovenského plynárenského priemyslu Tibora Reptu, podľa výsledkov kontroly vykazovali konkrétne peniaze za úplne iné aktivity, než na aké boli určené, súčasný zamestnanec FNM SR Ing. Ľubomír Dubecký podľa nej porušoval rozpočtové pravidlá a zákony o verejných zákazkách, čo viedlo k zneužitiu 102 mil. Sk. Posledný riaditeľ SIA Ján Izák zneužil ďalšie dva milióny slovenských korún, pričom deficit Slovenskej informačnej agentúry po troch rokoch jej činnosti presiahol 100 miliónov korún.

SIA A NADŠTANDARDNÉ AKTIVITY JEJ VEDENIA

Podľa PhDr. Michala Zöldyho, povereného momentálnym vedením Slovenskej informačnej agentúry, vykazovala táto príspevková organizácia najrozsiahlejšiu činnosť za vedenia riaditeľa SIA Tibora Reptu. Našej redakcii to povedal aj s vedomím skutočnosti, že počas Reptovho pôsobenia záhadne zmizlo osem miliónov korún, vykázaných z Úradu vlády na prípravu monotematickej knihy Slovensko inými očami. Uvedená publikácia sa podľa informácií denníka SME začala realizovať až o dva roky neskôr, za vedenia tretieho šéfa SIA Jána Izáka. Ten na otázku SME, či vie kam boli spomínané peniaze premiestnené, napriek svojej priamej nezainteresovanosti v tejto veci reagoval iba slovami „problém je zložitejší, dovoľte, aby som to nekomentoval“. Podobne nemienil hodnotiť transakcie svojho predchodcu Ing. Ľ. Dubeckého. Podľa výsledkov kontroly pripravil tento súčasný referent na Fonde národného majetku SR štátny rozpočet o rovných 102 miliónov Sk z dôvodu, že rôznym spoločnostiam vyplácal zálohy a následne preplácal faktúry na základe ním a Reptom dohodnutých a pre agentúru nevýhodných zmlúv. Ako uviedol zdroj SME, ktorý si neželá byť menovaný, vo väčšine prípadov malo ísť o firmy blízke pracovníkom Úradu vlády a HZDS. Šírenie špekulácií tohto typu podľa nášho zdroja podporovala aj tá skutočnosť, že medzi vedúcou ekonomického oddelenia Úradu vlády M. Sýkorovou a vedúcou ekonomického oddelenia SIA Sidóniou Bobokovou bol úzky priateľský vzťah. Takisto by ho potvrdzoval fakt, že práve pani Boboková bola iniciátorom podpisov oných nevýhodných zmlúv za vedenia Dubeckého a podobné snahy prejavovala aj v začiatkoch šéfovania nového riaditeľa SIA Izáka. Ten sa na margo uvedeného odmietol vyjadriť, v rozhovore pre našu redakciu však pripustil, že si hneď na začiatku svojho uvedenia do funkcie uvedomil, že pani Boboková „po tom, ako ma nútila podpisovať materiály, o ktorých správnosti som pochyboval, nebude členkou vrcholového manažmentu SIA, ale bude sa snažiť týmto vrcholovým manažmentom manipulovať“. Dodajme, že spomínaná pani bola pred svojím pôsobením v informačnej agentúre priamo ministrom kultúry Ivanom Hudecom odvolaná z funkcie ekonomickej pracovníčky MK SR. Ako uvádzajú zdroje, malo ísť podobne o machinácie v odbornej oblasti pani Bobokovej.

SIA A JEJ PRVÝ RIADITEĽ - T. REPTA

Riaditeľovanie Tibora Reptu nebolo ani tak obdobím vykazovania činnosti Slovenskej informačnej agentúry, ako skôr obdobím, keď sa lukratívna budova SIA pri Prezidentskom paláci na Štefánikovej ulici v Bratislave zariaďovala. A to vskutku veľkoryso, čo sa prejavilo najmä v začiatkoch roka 1998. Hoci zamestnanci SIA nemali v dôsledku nepridelenia peňazí kompetentným úradom prvé tri mesiace 1998 ani na benzín, sedeli v luxusných kanceláriách za stolmi, ktoré by im závidelo nejedno slovenské veľvyslanectvo v zahraničí. Podľa bývalého zamestnanca SIA, ktorý si neželá byť menovaný, pracovný stôl, ktorý mu ako vedúcemu oddelenia pridelil zodpovedný pracovník, nevidel ani v jedinej kancelárii veľvyslanectiev v Prahe, Izraeli či Nigérii. Ako naznačujú dokumenty, stôl stál v roku 1995 osemdesiattisíc Sk, pričom nábytok do štyroch miestností sídla SIA vyšiel agentúru rovných 11 miliónov. Podľa informácií denníka SME ho mala poskytnúť spoločnosť Gordon, s. r. o., ktorá získala aj niekoľkostomiliónovú lukratívnu zákazku na zariaďovanie novej tridsaťsedemposchodovej budovy riaditeľstva VÚB na Mlynských nivách v Bratislave, kde je generálnym riaditeľom priateľ predsedu Krajského predstavenstva HZDS v Trnave Vladimíra Poóra Ján Gabriel.

SIA A JEJ DRUHÝ RIADITEĽ - Ľ. DUBECKÝ

Za vedenia SIA Ľubomírom Dubeckým pretrvával všeobecný názor najnižšej efektívnosti činnosti informačnej agentúry. Napriek skutočnosti, že Dubecký súhlasil s príkazmi investora SIA - Úradu vlády, tie sa podľa našich informácií dotýkali skôr vyplácania zmluvných peňazí jednotlivým vopred vybraným firmám. Podľa dokumentov im boli vyplácané 70- až 80-percentné zálohy pred vykonaním práce. Tá podľa slov bývalých pracovníkov Slovenskej informačnej agentúry nebola vraj doteraz realizovaná. Potvrdzovala by to aj informácia TV Markíza, podľa ktorej zaplatila Slovenská informačná agentúra súkromnej spoločnosti THB rok dopredu 15 miliónov Sk za vytlačenie brožúr, z ktorých niektoré ešte neboli k dispozícii SIA dodané. Konateľom firmy THB je zať podpredsedníčky vlády Kataríny Tóthovej Martin Horváth. Jej manžel doc. Dr. Ľudovít Tóth sa konateľstva v tej istej spoločnosti vzdal len nedávno.

SIA A JEJ TRETÍ RIADITEĽ - J. IZÁK

Napriek skutočnosti, že bývalý riaditeľ VTV Ján Izák bol spolu so Stanislavom Háberom tvorcom druhej časti tendenčného materiálu Utajení svedkovia prehovorili, averzia predsedu vlády Vladimíra Mečiara voči jeho osobe je zainteresovanej verejnosti pomerne známa. V čase prípravy na nástup do funkcie riaditeľa SIA sa zaňho z toho dôvodu museli zaručiť až dvaja členovia HZDS. Ako denník SME zistil, išlo o vtedajších podpredsedov HZDS Arpáda Matejku a Oľgu Keltošovú, čo následne v rozhovore s nami pripustil aj samotný Izák. Potvrdil tým de facto novinárskej verejnosti zrejmú skutočnosť, že v súvislosti s informačnou agentúrou v čase jej príspevkového štatútu skutočne nešlo o politicky nezávislú inštitúciu. Napriek Izákovej pripravenosti slúžiť záujmom súčasnej vlády mal však z troch dovtedajších riaditeľov s Úradom vlády práve on najväčšie problémy. Rozpočet, ktorý jeho tím vyčíslil do sumy 117 000 000 na rok 1998, ÚV SR zoškrtal na deväťdesiat miliónov, pričom boli prvé peniaze SIA prevedené zo štátneho rozpočtu až v polovici marca tohto roka. Až v tom čase mal od januára nový riaditeľ Úradu vlády Milan Topoli prvý raz rokovať s Izákom. Podľa našich informácií sa stretnutie uskutočnilo, aby získal súhlas na preinvestovanie dvadsaťtisíc z prvej tridsaťtisícovej sumy, ktorú pre SIA Úrad vlády poskytol. Topoli mal požadovať vklad uvedenej sumy do investície na ďalšie zveľadenie budovy, čo však Izák v rozhovore s nami nepotvrdil slovami „ak dovolíte, uchýlim sa k formulácii nekomentujem“.

Podľa informácií SME je v pozadí zmeny riaditeľa SIA a zmeny štatútu z príspevkovej organizácie na pričlenené oddelenie Úradu vlády práve eminentný záujem o budovu SIA. Stojí v lukratívnej oblasti a jej veľkorysé priestory disponujú luxusným zariadením. Ešte v roku 1995 existovala verzia, že Slovenská informačná agentúra časom vytvorí eseročku, čím by mohol jej majetok vrátane priestorov prejsť do súkromných rúk. Koniec koncov, možnú zmenu pôsobiska nevylúčil v rozhovore pre SME ani súčasný riaditeľ Slovenskej informačnej agentúry Michal Zöldy. Do budovy boli podobne od vzniku agentúry preinvestované miliónové sumy. Takisto kontrola, skúmajúca ekonomickú efektivitu práce, prišla do SIA až za riaditeľovania Jána Izáka, ktorý sa na zveľaďovaní budovy podľa vlastných slov odmietol údajne striktne podieľať.

SIA A M. ZÖLDY POVERENÝ VEDENÍM

Ján Izák dostal dekrét, odvolávajúci ho z funkcie riaditeľa SIA, na Letisku M. R. Štefánika pri príchode z prezentačnej akcie SR v Tel Avive. Tam ho koncom mája čakali šéf personálneho oddelenia Úradu vlády Pochaba so svojím podriadeným. „Dodnes mi nik nepovedal, prečo som musel zo SIA odísť, nik kompetentný ma nekontaktoval. Iba mi na letisku oznámili, že počnúc dnešným dňom mám zakázaný vstup do budovy,“ komentuje krok nadriadených Izák. Kontrola Úradu vlády na margo jeho riaditeľovania zistila, že zneužil 2 milióny slovenských korún Slovenskej informačnej agentúry. Podľa Izáka však zákon č. 368 Z. z. o verejnom obstarávaní, na základe ktorého kontrola ÚV SR rozhodla, „je veľmi nešťastný“. „Kontrola mi vyčítala, že som prispel 900 000 na Slovenský dom v Nagane, ktoré vykázala ako neoprávnene použité prostriedky. Podľa zákona 368 som mal totiž využiť verejnú súťaž. To by som však musel osloviť niekoľko inštitúcií vo svete, ktorá z nich by bola ochotná prijať peniaze, aby za ne prispela k úspechu Slovenského domu v Nagane,“ vysvetľuje. Podobne hodnotí usporiadanie festivalu Turfilm či preplatenie cestovného švajčiarskemu hosťovi Slovenska vo výške 47 tisíc korún. Napriek svojmu presvedčeniu o bezúhonnosti však Izák odmieta komentovať aktivity jednotlivých pracovníkov SIA. Verejnosti nie je známa ani skutočnosť, že na základe výsledkov kontroly v SIA dal Izák pred odletom do Tel Avivu výpoveď práve vyššie spomínanej šéfke ekonomického oddelenia agentúry Sidónii Bobokovej. „Pevne verím, že to nebolo dôvodom môjho odvolania. Veď odvolanie úradníčky, ktorá si neplnila svoje povinnosti vychádzajúce z organizačného poriadku, ktorá bola rovnako prepustená z predchádzajúceho zamestnania, dokonca za veľmi podobné dôvody, to azda nebude vedúcemu Úradu vlády slúžiť na zrušenie takej významnej inštitúcie, ako je SIA,“ tvrdí Izák a pokračuje, „pani Boboková je veľmi nízky úradník, nízky svojím funkčným zaradením a možno aj trochu inak…“

Dodajme, že Sidónia Boboková bola vzápätí po odvolaní J. Izáka Úradom vlády na svoju funkciu opätovne vymenovaná s tým, že sa s ňou počíta aj v pričlenení k Úradu vlády. Podobne ako so synom poslankyne NR SR za HZDS Evy Zelenayovej Rudom Zelenayom, členkou HZDS, bývalou referentkou v knižnici, dnes tlačovou zástupkyňou riaditeľa SIA Zöldyho Alenou Jakubičkovou, ďalej členkou HZDS, organizujúcou mítingy V. Mečiara na Pasienkoch a manželkou vydavateľa periodika Europa Vincent, vychádzajúceho s podporou MK SR, Evou Troppovou, a, pochopiteľne, Michalom Zöldym, povereným vedením SIA.

PRIAMY NADRIADENÝ SIA - ŠÉF ÚV SR M. TOPOLI

Riaditeľ Úradu vlády Milan Topoli navštívil Slovenskú informačnú agentúru prvý raz po nástupe do funkcie 2. júna. Do konferenčnej miestnosti zvolal všetkých pracovníkov s cieľom prešetriť anonym na nového riaditeľa SIA Michala Zöldyho. Podľa našich informácií sa práve Michal Zöldy spolu so Sidóniou Bobokovou angažovali v nepreplácaní faktúr zmluvným firmám SIA v akcii ministerstva životného prostredia Biodiverzita, uzavretých počas Izákovho riaditeľovania. Ako uviedol náš zdroj, mali v tejto veci dokonca spoločne navštíviť pracovníka zodpovedného ministerstva. Napriek ich žiadosti túto záležitosť však minister Zlocha údajne striktne odmietol, čo potvrdil aj J. Izák. „Viem o tom,“ skonštatoval. „A je to nesmierne hanebné. Vrhá to na Úrad vlády to najhoršie svetlo. Musím konštatovať, že keď sa ÚV SR zníži k takýmto praktikám, že chce ublížiť firmám, ktoré si získali veľký rešpekt svojou prácou, mal by sa zaradiť skôr medzi nejaké psychiatrické inštitúcie.“ Na otázku, prečo chcel teda robiť vo vládnej informačnej agentúre, Izák odvetil: „Veľmi som sa rozhodoval. Mal som záujem sfunkčniť tú inštitúciu.“ Na podotázku, či bude naďalej ľuďom z úradu dôverovať, reagoval: „Bez komentára.“ A dodal: „O pánovi Topolim som počul kadečo, ale pán Mečiar nie je hlupák.“

ZAPLATIA KAMPAŇ HZDS OPÄŤ OBČANIA?

S vedomím pochybného charakteru transakcií, na ktoré bola Slovenská informačná agentúra s najväčšou pravdepodobnosťou zneužitá, je zrejmé, že menej inteligentných kompetentných osôb na Úrade vlády SR skutočne veľa nesedí. Inštitúcia, ktorá vo svojich začiatkoch mala záujmom momentálnej vlády poslúžiť v rámci náročného stvorenia neexistujúceho pozitívneho imidžu, nakoniec napĺňala najmä jej finančné nároky. Už dvaja riaditelia SIA de facto potvrdili, že boli nadriadenými pracovníkmi ÚV SR a ich satelitom v agentúre Sidóniou Bobokovou nútení k pripojeniu podpisu na dopredu nevýhodné zmluvné listiny. Obaja bývalí riaditelia boli neskôr ekonomickou kontrolou označení ako vinníci sprenevery štátnych peňazí. A napriek vedomiu skutočnosti, že blízka minulosť nemusí poskytovať záruky v nemennosť vyjadrení uvedených pánov, je len ťažko predstaviteľná skutočnosť, že by svoju relatívne nepresvedčivú kariéru ostatných rokov spochybnili ešte aj náznakmi zainteresovanosti v pochybných špekulatívnych obchodoch. Ich kroky vo funkciách smerom k modelovaniu obrazu Slovenska pre svet tak zatienili aktivity súkromno-obchodného charakteru ľudí, zastupujúcich na Úrade vlády záujmy HZDS. V kruhoch bývalých zamestnancov SIA sa vynárajú aj konštrukcie, podľa ktorých zvyšných 50 000 000 zo štátneho rozpočtu, ktoré v agentúre ešte zostali, hnutie rado použije na predvolebnú kampaň. Že nepostihnuteľnosť tých pravých iniciátorov prelievania peňazí do firiem minimálne spriaznených s najsilnejšou vládnou stranou jestvuje, sa už každý súdny človek presvedčil.

DAŠA MATEJČÍKOVÁ