na Slovensku, ale v závetrí preferenčnej predvolebnej ruje na svoju príležitosť striehne nový politický subjekt - HUS, teda Humoristická únia Slovenska.
V preplnenej STOKE sme preto minulú stredu privítali na prvej tlačovej konferencii členov prípravného výboru a budúcich predsedov i hovorcov HUS -
STANA RADIČA a JARA FILIPA.
Na scénu Stoky však vtrhli namiesto účinkujúcich, podobne ako dva dni predtým na Nitrianskych surmitoch, „kukláči“. (Potlesk a smiech.) Tentoraz iba dvaja.
J. GEMBICKÝ: „Preboha, vari nie ste tí z Nitry? Čakali sme Radiča a Filipa…“
„KUKLÁČ“ RADIČ: „A dočkal si sa nás.“
„KUKLÁČ“ FILIP: „Nemáme to navyše do Stoky ďaleko z našej výškovej budovy pri starom bratislavskom moste.“ (Budova Ministerstva vnútra SR.)
J. GEMBICKÝ: „Prečo má jeden z vás okuliare?“
„KUKLÁČ“ RADIČ: „Preto, aby som dokázal, že Policajný zbor SR, to nie je voľajaká banda hlupákov, ale že je to zbor intelektuálov, ktorí iba zhodou okolností majú na hlave kukly.“ (V tej chvíli si ich za spontánneho smiechu publika obaja dali dole.)
J. FILIP: „Teda v takomto teple robiť kukláča, ak mám byť úprimný, sú aj lepšie povolania…“
J. GEMBICKÝ: „Prečo sa aj vaša HUS tlačí do prehusteného stredu politického spektra Slovenska? Prečo sa aj vy džgáte na jeho Krahule?“
J. FILIP: „My sa nikde nepcháme. Ale HUS združuje široké spektrum ľudí, ktorí sa vedia zasmiať nielen blížnemu svojmu, ale i sami sebe. Od srdca či od pupka. Zo samého stredu.“
J. GEMBICKÝ: „Aká veľká je vaša členská základňa?“
S. RADIČ: „Odhadujeme, že našu HUS podporuje 98,8 percenta smejúcich sa voličov.“
J. GEMBICKÝ: „Prečo sa potom neobjavujete v prieskumoch verejnej mienky?“
S. RADIČ: „Náš čas ešte len príde.“
J. GEMBICKÝ: „Ak sa dovtedy nerozpadnete. Nie sú aj medzi vami vo vedení únie trenice?“
J. FILIP: „Vidno, že si nečítal naše stanovy. HUS nepozná termín člen. Každý, kto vstúpi do HUS-i, je automaticky predseda. My nemáme teda členskú základňu, ale predsednícku základňu.“
S. RADIČ: „Každý je okrem funkcie predsedu navyše ešte i hovorcom.“
J. FILIP: „Preto u nás nemôžu vzniknúť ani bitky o post predsedu.“
S. RADIČ: „My dokonca poznáme, na rozdiel od iných strán, aj funkciu utajeného predsedu. Tým je ten, ktorý je zatiaľ v inej strane, ale má tendenciu prejsť k nám, do HUS-i. A ten sa deje vyhlásením, že k nám prechádza a po druhé, že v jeho pôvodnej strane sú samí blbci.“
J. FILIP: „Čo nie až taký problém, uznáte, vyhlásiť.“
J. GEMBICKÝ: „Kto financuje HUS?“
J. FILIP: „Všetci, čo sa smejú. Preto nás je najviac.“
S. RADIČ: „Nie sú medzi nami iba tí, čo sprivatizovali 98 percent podnikov. Uznáš, že je to zanedbateľné percento ľudí, aj keď je pravda, že vlastnia 98 percent všetkých peňazí.“
J. GEMBICKÝ: „Sľúbili ste, že na svojej prvej tlačovej konferencii predstavíte verejnosti aj svojho kandidáta na prezidenta. Kto ním je?“
J. FILIP: „Je to človek, ktorý Slovensko nepolarizuje, pretože dobre nepočuje. Takéhoto človeka je úžasné mať na známke.“
S. RADIČ: „Takéhoto človeka je potom radosť oblizovať. Myslím na známke.“
J. GEMBICKÝ: „Každá strana má svoje logo. Čo je vaším logom?“
S. RADIČ: „Je ním táto hus. Vták, ktorý rovnako ako ujo Imro, nepolarizuje slovenskú spoločnosť, hoci na rozdiel od neho počuje.“
J. GEMBICKÝ: „Prečo ste si vybrali ako logo únie hus? Azda preto, že chcete mať väčšieho vtáka či logo, ako Weiss a Kanis zo SDĽ alebo Klaus z ODS?“
J. FILIP: „Nie. My chceme, aby za menom každej našej budúcej predsedníčky bolo aj logo zoskupenia, z ktorého pochádza.“
S. RADIČ: „To zároveň odfiltruje tie ženy, ktoré si neveria.“
J. GEMBICKÝ: „Prekvapilo ma, že ešte ste sa ako strana ani nezaregistrovali a už máte 98,8 percenta preferencií. Komu ste ich zobrali?“
J FILIP: „Preferenciami nie sme nadšení. Boli by sme radi, keby sme mali aspoň sto či 101 percent. Potom by sme to už na Slovensku zmenili tak, že by sa to už nikdy nedalo zmeniť.“
J. GEMBICKÝ: „Ale veď to by bola diktatúra.“
J. FILIP: „Ale demokratická. My máme priamo v programe únie, že naši predsedovia sa na verejnosti a na tlačových konferenciách navzájom ohovárajú a očierňujú.“
S. RADIČ: „My máme v programe aj plánovaný rozkol v strane, ktorý sa udeje pred očami verejnosti, teda pred všetkými našimi budúcimi voličmi. Len tak na ukážku, kolega Filip je napríklad úplne neschopný človek, ktorý nie je schopný ani jedno stranícke lajstro zachovať viac ako dve hodiny. Aj najtajnejší stranícky dokument o plánovanom ovládnutí Slovenska NATO cez Rusko stráca do 30 minút. Preto by sa mal hneď po víťazných voľbách stať šéfom Národného archívu. Mali by sme istotu, že v archíve budú zachované ponajviac listiny z predvčerajška. Tým by sme sa prezentovali aj pred zahraničím ako večne mladý, dynamicky sa rozvíjajúci národ.“
J. FILIP: „Dúfam, že sa Stano neurazí, ak na neho prezradím, že sme ho do HUS-i zobrali iba po protekcii, pretože nemá absolútne zmysel pre humor. Chýba mu pozitívne myslenie. Keby k nám prišli ľudia rovno z Bruselu, bude sa tváriť, akoby bol pred resekciou.“
S. RADIČ: „Čo sa budem večne usmievať ako nahlúply na každého, čo príde z Bruselu. Pozri sa na seba, Filip. A ty ako vyzeráš. Prefajčený, vyziably. Kto by si mohol pomyslieť, že si predseda… Ty jeden… Ty si taký predseda, ako že ja som akademik.“
J. GEMBICKÝ: „Nehádajte sa, chlapci. Toto je tlačová konferencia?“
J. FILIP: „Toto je náš volebný program.“
S. RADIČ: „A ty tiež buď ticho, Gembický! Poznáme tieto pindy zo SME. Lebo ťa vylúčime podľa stanov na tri minúty, a ak budeš zapárať, tak dostaneš najvyšší stranícky trest - vylúčime ťa na týždeň.“
J. GEMBICKÝ: „No, dobre. Ale od koho by ste chceli uchmatnúť ešte tie percentá do 100 či nad 100 percent?“
J. FILIP: „Od strán, ktoré sú nám programom najbližšie.“
J. GEMBICKÝ: „To znamená, že od HZDS?“
S. RADIČ: „Nám nejde o nechcený, ale chcený humor. Preto sme našli po dlhom hľadaní stranu, ktorá nám tie dve zvyšné percentá môže dodať. Akože sa volá?“
J. FILIP: „Kádées, Déeská či Esdéká, Káeses určite nie… Už mi to zišlo na um. SDK! Preto sme si pozvali na otestovanie dvoch spomedzi nich. Lídra MIKULÁŠA DZURINDU a FRANTIŠKA ŠEBEJA. (Potlesk.) Chceme vedieť, či by sa dalo s nimi počítať do vládnej koalície.“
J. FILIP: „Páni, vitajte v HUS-i.“
M. DZURINDA: „Čo to máte na stole? (Ukazuje na logo - na keramickú hus.) To je hus či húska?“
S. RADIČ: „ Nerozoznáte hus od húsky? Húska má čierne štetiny na hlave… Má táto? Vidíte, nemá.“
J. FILIP: „Miki, skôr než pristúpime k testovacím otázkam, o HUS-i iba dobre. Aby som to mal z krku hneď na začiatku… Toto je tvoja gáža na prvý mesiac. (Odovzdal mu 10 tisíc korún.) Aby si o nás, o HUS-i, písal pozitívne.“
J. GEMBICKÝ: „Veď to je podplácanie, čo to má znamenať?!“
M. DZURINDA: „Nepomýlil si si ma Jaro s niekým? My neberieme, my skôr dávame.“
S. RADIČ: „Ja som mal za úlohu podmazať Ferka Šebeja, ale zabudol som zbehnúť do banky poobede.“
F. ŠEBEJ: „Aspoň to budem mať aj s úrokmi.“
S. RADIČ: „Páni, môže sa pritrafiť, že vyhráte voľby. To sa nedá vylúčiť.“ (Smiech v sále.)
M. DZURINDA: „Neviem, prečo sa tá milostivá pani tak smeje.“
S RADIČ: „Tá je tu nasadená od nás z HUS-i. Týmto zároveň vítam všetkých, ktorí sú tu služobne. My v HUS-i cez Apropo a Telecvoking sme si podľa nášho programu zatiaľ robili najviac „srandy“ z vlády. Čo keď si ju náhodou začneme po voľbách robiť z vás?“
M. DZURINDA: „Určite vás nebudeme odnikiaľ vyhadzovať. Aj keď budeme „trpieť“, teším sa na časy, keď si po návrate z Úradu vlády zapnem televízor a na STV 1 zbadám trebárs vás dvoch alebo Milana Markoviča.“
J. FILIP: „Aj keď niekto bude šťúrať do Dzurindu? Keď ho bude ‘znevažuvať‘?“
M. DZURINDA: „Znášať to patrí k remeslu politika. Nedávno som bol v Turzovke na Kysuciach. Domáci mi povedali, že ma budú uznávať iba vtedy, ak večer navštívim jednu z ich 22 krčiem. Stalo sa. Prisadli si ku mne dvaja chlapi. Jeden z nich mi hovorí, ja ťa odniekiaľ poznám. Hovorím, že ma to teší, keď ma ľudia spoznávajú, veď to je moje remeslo. Pokračuje, počuj, ty si výborný ekonóm! Čo ekonóm, politik! Ty si ten najlepší politik! Ty si určite z HZDS! Tak som sa mu odvďačil borovičkou. Napokon mi prisahal, že bude voliť SDK.“
F. ŠEBEJ: „Satiru celkom dobre znášam. Veď v Novinách STV sme už pár rokov jej objektom. Mrzia ma iba tie gramatické a štylistické chyby v nej.“
S. RADIČ: „Ferko Šebej, ty si z DS a DS je súčasťou SDK. To hneď na začiatok, aby som aj ja vyzeral ako intelektuál. Práve vy, intelektuáli z DS, máte povesť, že neviete komunikovať s ľudom. Ako sa to chcete naučiť pred voľbami?“
F. ŠEBEJ: „Už som zdesený z tejto povesti. Začína to znieť pomaly ako nadávka.“
S. RADIČ: „To aj je. Kozmopolita, pravičiar a intelektuál sú nadávky.“
F. ŠEBEJ: „A ak je niekto označený za ľud, je vari chybou, ak by bol trochu aj vzdelaný? Či tí vzdelaní nie sú súčasťou národa?“
J. GEMBICKÝ: „Môže byť človek z ľudu zároveň vzdelaný i roduverný?“
F. ŠEBEJ: „Niekedy, keď sa tak pozerám na slovenskú politickú scénu, prichádza mi na um myšlienka, že niektorí ľudia akoby boli vzdelaní nad úroveň svojho intelektu. A takí potom môžu byť aj roduverní.“
S. RADIČ: „Po jednom z mítingov sme meditovali v bare a došli sme na to, že celé dejiny Slovenska sú dejinami akýchsi hrubých čiar. Po každej hovadine, ktorú vykonáme v ktorejkoľvek dejinnej etape, vždy príde hrubá čiara. Ferko Šebej v jednom z tých barov nadránom vyslovil jednu geniálnu vetu - Uznávam hrubú čiaru, ale prerušovanú.“
J. FILIP: „Ale prejdime k druhej časti našich ‘straníckych previerok‘. Ako krásne a nostalgicky to znie. U más vraj ľudia vstupujú do politiky preto, aby sa v nej nabalili. Čo by vás uživilo, keby ste neboli v politike?“
M. DZURINDA: „Aj keď som na mítingoch na námestiach machroval s červenou železničiarskou čiapkou, symbolizujúcou moje pôvodné zamestnanie, ak by nebolo politiky, rád by som sa stratil medzi humoristami v divadielkach. Keby už nikde inde, tak aspoň v komparze. Čím viac s vami chodím, tým viac sa mi vaše remeslo pozdáva.“
J. FILIP: „Áno? No veď už vydrž tie tri mesiace.“
M. DZURINDA: „Vás totiž ľudia na rozdiel od nás majú radi. Vás majú radi tuším aj kukláči, aj tí sa na vás chodia občas pozrieť.“
J. GEMBICKÝ: „Ale už aj Rasťo Piško dostal nakladačku…“
M. DZURINDA: „Lenže ja viem lepšie utekať.“
J. FILIP: „Ferko Šebej, a čo ty, ako predstaviteľ svetovej kalokagatie?“ (Vysvetlenie pre pospolitý a pracovitý ľud: Kalokagatia - snaha po duševnej a telesnej dokonalosti, v starogréčtine ideál mužnej dokonalosti.)
F. ŠEBEJ: „Keby som bol Pištík zo Snopkových Stredoslovákov z twisťáckeho Apropo, najprv by som mal zvolať Čo hovoríš, urážaš nás? Ako nenapraviteľnému intelektuálovi z DS a niekdajšiemu kulturistovi, podrobujúc sa testu HUS-i, lakonicky poznamenávam, pokiaľ kalokagatia môže stlstnúť, tak by som mohol byť jej predstaviteľom. Ale viem, že by ma už neuživila. Raz som bol v Kodani a vošiel som do ctenej budovy, ktorá sa volala burzou. Len preto, že u nás doma našu práve opravovali. Chvíľu som si v nej zašpekuloval. Toto by sa páčilo. Špekulovať a bohatnúť na burze.“
S. RADIČ: „Aj na to ťa nakriatol Soros?“
J. GEMBICKÝ: „To ste sa teda v SDK zišli riadna ‘svoločnosť‘. Líder Dzurinda podpláca novinárov a podlíder Šebej bije nášho kolegu Zola Mikeša! S týmito chce ísť HUS do koalície?“
S. RADIČ: „Tak teda, František Šebej, prečo si zbil Mikeša a následne niesol do Nitry na surmity heroín?“
F. ŠEBEJ: „Pretože neznášam, keď niekto odvráva. Ale teraz celkom vážne. Zola Mikeša som nielenže nezbil, ale už pár týždňov som sa s ním ani len nestretol. Nikdy v minulosti sme sa nielenže nepobili, ale ani len nepohádali. Je to novinárska kačica!“
S. RADIČ: „To je tvoja verzia. A toto nie je kačica, ale HUS! A navyše, keď by to bola pravda, hneď by si stúpol v mojich očiach. A týmto celkom polovážne a polosrandovne otváram tému podplácania novinárov, pretože sa citeľne vznáša aj pod týmto nízkym stropom v STOKE. Poďme ju otvoriť celkom vážne, až na dreň, chlapi. Pretože bez otvorenia tejto témy sa ďalej nepohneme. Ak nám ju už niekto vnútil, poďme sa do nej ponoriť.“
O tejto téme niekedy nabudúce.
Skrátený záznam 1. časti pripravil
JÚLIUS GEMBICKÝ
FOTO SME - PAVOL MAJER
