Za symbolický začiatok rakúskeho predsedníctva v rámci Európskej únie (EÚ) označili médiá nedávnu návštevu Jána Pavla II. Jeho prvou zastávkou bol Salzburg, mesto, z ktorého odišli prví kresťanskí misionári do krajín, obývaných nielen germánskymi, ale aj slovanskými národmi. Práve tento moment využil na to, aby Rakúšanom pripomenul, že aj dnes je ich osobitným poslaním posunúť „hranice“ Európy smerom na východ. „O niekoľko dní bude rad na vašej krajine, aby sa ujala európskeho predsedníctva. Na Viedeň budú upreté zraky mnohých krajín, ktoré začínajú vstupné rozhovory s EÚ. Pevne dúfam, že budú môcť byť uskutočnené dôležité kroky k tomu, aby sa východ a západ kontinentu navzájom priblížili, pretože Európa k tomu, aby mohla dýchať, potrebuje obe pľúca,“ povedal pápež počas stretnutia s predstaviteľmi verejného života a diplomatmi vo Viedni. Pápežova návšteva v Rakúsku mala z „európskeho hľadiska“ aj ďalší dôležitý moment. Ján Pavol II. na viedenskom Heldenplatzi vyhlásil za blahoslavenú okrem iných aj rakúsko-českú rehoľníčku, ktorá položila život za svoj otvorený odpor voči nacizmu. Symboliku slávnostného obradu podčiarkoval fakt, že sa uskutočnil práve pod balkónom, z ktorého v roku 1938 počas anšlusu rečnil Adolf Hitler. V tejto súvislosti akiste zarezonovali aj pápežove slová o tom, že „zmierenie so židmi je teda jednou s prvoradých úloh kresťanov v Európe.“
Celou návštevou Jána Pavla II. v Rakúsku sa niesla myšlienka: „Buď sa Európa zjednotí na princípoch spoločných duchovných hodnôt a solidarity bohatých s chudobnejšími, alebo sa nezjednotí vôbec.“
JURAJ KITTLER,
Salzburg - Viedeň - Bratislava
