, ktoré 1. januára 1995 zatiaľ posledné pristúpili do európskeho elitného klubu. Prípravy už má takmer za sebou. Ako uviedla štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Benita Ferrero-Waldnerová, „až na niektoré detaily pre zabezpečenie parkovacích miest sú prípravy na informačné stretnutia a konferencie ukončené“.
Pozorovatelia sa zhodujú v názore, že Rakúsko hneď počas premiéry nečaká žiadna rutina. Počas 6 mesiacoch sa uskutoční 40 rokovaní na ministerskej úrovni a 1600 stretnutí úradníkov z členských krajín EÚ. Plánovaných je asi 200 kontaktov s tretími štátmi. Rakúsko čakajú horúce témy: finále pred zavedením eura, riešenie nezamestnanosti, rozšírenie EÚ na východ, agenda 2000 a prípravy na realizáciu Amsterdamskej zmluvy. Briti, od ktorých Viedeň predsedníctvo preberá, Rakúšanom ako darček k nástupu do funkcie venovali množstvo nevybavenej európskej agendy.
DEDIČSTVO PO BRITÁNII
Pred pol rokom, keď sa ujímala predsedníctva Veľká Británia, odzneli mnohé veľké slová. Briti veľa sľubovali nielen iným, ale aj sami sebe. Nedávny summit v Cardiffe, ktorý oficiálne ukončil ich predsedníctvo, však musel konštatovať, že Londýnu sa veľkú dieru do sveta urobiť nepodarilo. Samozrejme, s výnimkou začiatku monitorovacích rozhovorov s kandidátmi na členstvo, či schválenia zoznamu krajín, ktoré budú stáť v januári 1999 pri oficiálnom štarte spoločnej meny. Británia však sľubovala najmä výrazné zoštíhlenie a zefektívnenie bruselskej administratívy (podľa mnohých priamej podmienky ďalšieho rozširovania), čo museli napokon v Cardiffe zachraňovať predložením spoločnej iniciatívy nemecký kancelár H. Kohl a francúzsky prezident J. Chirac. Nemci prišli do Cardiffu rovnako s požiadavkou na zníženie ich enormne vysokého príspevku do spoločnej pokladnice. Tá však nateraz zostala iba na papieri, aj keď sa všeobecne vie, že vzhľadom na výkonnosť svojho hospodárstva má najväčie úľavy, získané ešte „vydieračskou“ euro-politikou M. Thatcherovej, práve Británia.
NEZAMESTNANOSŤ
S takmer 18 miliónmi občanov bez práce dosiahla nezamestnanosť v Európe rekordnú hranicu. Rakúsko preto považuje túto tému za prioritu svojho predsedníctva. Centrálnu úlohu pri riešení nezamestnanosti prisudzuje Viedeň malým a stredných podnikateľom. Od Rakúska sa očakávajú konkrétne programy na podporu zamestnanosti pre Európu.
ŠTART EURA
Rakúsko musí zvládnuť finiš pri zavedení spoločnej meny eura k 1. januáru 1999. Jeho úlohou je poskytnúť obyvateľom 15 členských krajín únie podrobné informácie o novej mene. Zároveň pripadne Rakúsku ako prvému štátu úloha posilniť hospodársku spoluprácu, ktorá zodpovedá záverom summitu v Luxemburgu. Zvlášť musí Rakúsko dohliadnuť na rozbehnutie Európskej centrálnej banky na čele s Holanďanom Wimom Duisenbergom, ktorá začne fungovať zároveň s predsedníctvom Rakúska, t.j. 1. júla 1998, vo Frankfurte nad Mohanom.
AGENDA 2000
Najneskôr do júna 1999, teda do volieb do Európskeho parlamentu musí byť zostavený rozpočet EÚ pre roky 2000 - 2006. Pritom len rozšírenie únie na východ zaťaží rozpočet sumou 1,3 bilióna šilingov (3,6 bilióna Sk). V otázke prerozdelenia peňazí vládne medzi členskými krajinami EÚ nejednota, ktorú sa zatiaľ nepodarilo preklenúť.
REALIZÁCIA AMSTERDAMSKEJ ZMLUVY
Z terajšieho pohľadu je pravdepodobné, že od začiatku roku 1999 vstúpi po ratifikácii všetkých parlamentov členských krajín EÚ do platnosti Amsterdamská zmluva. Príprava na realizáciu nových ustanovaní zmluvy, predovšetkým v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politky a vnútornej bezpečnosti patrí k dôležitým úlohám rakúskeho predsedníctva.
(mim, jk)
