m Aké je byť autorom kultového filmu?
"No to ja neviem. Vždy som si hovoril, že by som chcel byť ako ten Quentin Tarantino, ktorý je považovaný za kultového režiséra. Ako rocková hviezda. Trošičku sa mi to asi darí, ale k Tarantinovi mám ešte fakt ďaleko."
m Vaša komédia je na mnohých miestach až príliš bizarná. Nemali ste problémy získať na svoju stranu štáb alebo hercov?
"Členovia štábu to neriešia, tí si len prečítajú scenár a ani sa ním veľmi neriadia. Hlavné profesie áno, ale tie podružné naozaj nie. Herci odmietali, to máte pravdu. Teraz už s nimi asi nebudem mať problémy. Možno sa poučili, že sa im oplatí, keď ich obsadím."
m Čo na Knoflíkářoch spočiatku nechápali? Prečo odmietali?
"Ľudia, ktorí odmietli - a bolo ich dosť - si mysleli, že je to neisté. Scenár sa im zdal príliš zvláštny a báli sa, či sa nestrápnia. Herci nemajú odhad toho, ako všetko nakoniec dopadne. Ak súhlasia, odovzdajú sa vám do rúk a iba dúfajú, že to bude dobré."
m Počas nakrúcania si to už nikto z nich nerozmyslel?
"Potom už boli statoční. Uznali, že sú aj úlohy naozaj na hranici trápnosti. Väčšmi však vtedy, ak ich zahrajú zle."
m Kde sú pre vás hranice medzi fikciou a realitou?
"Je to veľmi voľné. Som ochotný používať dokumentárne prostriedky, výpovede do kamery. Na druhej strane som schopný vymyslieť si skutočne všetko. Moje filmy sú asi kombináciou science fiction a cinema vérité. Do fikcie sa snažím ľudí implantovať v podobe, v akej tú chvíľu sú."
Autor: DALIBOR HLADÍK, Tren. Teplice
