ú stranu. Z čistej úcty k americkému hosťovi sa rozhodol, že ju nazve "Demokratickou". Obliekol si najlepšie šaty, ktoré mu zostali po nedávnom návrate z trojročnej "prevýchovnej kúry" a vybral sa do mesta. Ibaže na radnici na jeho otázku, kde je oddelenie na registráciu nových politických strán, iba nechápavo krútili hlavou, že o takom niečom ešte nepočuli, a tak sa milý Wang musel vrátiť domov s dlhým nosom. Toľko optimistická verzia správy, ktorá úplne zatienila udalosti prvého dňa návštevy prezidenta Clintona v Číne. Jej realistické podanie hovorí, že Wanga počas "provokácie" zatkol niektorý zo snaživých policajtov a dal mu preventívne pekných pár rán obuškom. Až potom sa o celom škandále dozvedel jeho nadriadený, ktorý si uvedomil, že Wangovo vypočúvanie a buchnáty môžu počkať do skončenia návštevy a milého disidenta nechal prepustiť s dôrazným napomenutím, aby všade rozširoval optimistickú verziu správy.
Keď sa šuškandy o tom, čo sa stalo v meste Hang-žhu počas prvého dňa návštevy doniesli až ku Clintonovi, prisľúbil, že bude prostredníctvom amerického veľvyslanca žiadať vysvetlenie od čínskej strany. On sám sa chce o celej záležitosti porozprávať s čínskym prezidentom Ťiang Ce-minom počas plánovaného zajtrajšieho stretnutia, dodal však, že incident v žiadnom prípade neovplyvní politiku jeho krajiny voči Číne. Clinton nemá veľmi na výber. Na jednej strane môže dôsledne obhajovať dodržiavanie ľudských práv v Číne, za čo by sa mu pravdepodobne dostalo ocenenia celého sveta. Izolovaná Čína skôr či neskôr padne v dôsledku narastajúcich sociálnych a ekonomických tlakov. Polovica Číňanov si to pritom namieri do USA, kde už dnes žijú milióny ich bratov a bratrancov, a nebude sily, ktorá im v tom zabráni. Druhou možnosťou je vnútorná podpora ekonomických a sociálnych zmien, ktoré síce Clintonovi vynesú opovrhnutie disidentských kruhov, z dlhodobého hľadiska sú však zárukou väčšej stability. Clinton, stojac tvárou v tvár ázijskej finančnej kríze a indicko-pakistanskému atómovému šialenstvu, potrebuje, aby bola Čína navonok čo najsilnejšia. Vybral si druhú možnosť, a tak sa v Číne pomaly rozbieha to, čo už novinári stačili pomenovať "tichá revolúcia". O tom, či bude úspešnejšia ako jej predchodkyňa - "kultúrna", nech rozhodnú dejiny.
