Všetko sa to začalo dobrým plánom. Ambiciózny muž, predávajúci autá, mal dobrý plán a ako to už býva dobrým zvykom, na jeho realizáciu mu chýbali len peniaze. Absencia peňazí však v tomto prípade mala byť malicherná, pretože náš ambiciózny muž vedel nielen ako ich rýchlo a bez problémov získať, ale navyše vedel, aj od koho. Od vlastného svokra, ktorý síce nerozhadzoval peniaze, ale keď sa mu ponúkol dobrý tovar, bol ochotný primeranú cenu zaplatiť. Za primeraný obnos peňazí bolo treba ponúknuť tovar primeranej kvality a tým sa v tomto prípade mala stať jeho vlastná dcéra. Nie, to nie je fikcia, to je fakt, pretože náš ambiciózny muž sa dohodol s dvoma ľuďmi pochybnej povesti, že mu unesú manželku a od šokovaného svokra vymámia pekný balík peňazí, ktorý si rozdelia fifty-fifty. Aby sa únos podaril, požičia im nové auto z predajne, v ktorej predáva. Nuž, a ľudia zlej povesti nelenili a uniesli milú manželku.

Únos prebehol podľa plánu a všetko klapalo tak, ako si to aj objednávateľ, aj dodávatelia predstavovali. Lenže každý, teda aj tento, plán je dobrým plánom dovtedy, dokiaľ sa neobjaví náhoda, s ktorou sa nepočítalo. Táto náhoda sa objavila aj v tomto prípade a práve táto náhoda, táto zdanlivá maličkosť z dobrého plánu na získanie peňazí vytvorila stroj na zabíjanie ľudí. Čo teda zostalo mimo kontroly plánu? Obyčajná značka, ktorú únoscovia zabudli namontovať na nové auto. Neprítomnosť značky pritiahla pozornosť policajnej hliadky a akoby čert nechcel, práve pri rutinnej kontrole sa ozval dusený hlas unesenej ženy. Dve udalosti, ktoré sa zrazu synchrónne spojili a toto spojenie zrazu uvoľnilo energiu, ktorá spustila nekontrolované zabíjanie. Jeden z únoscov nezvládol situáciu a zastrelil policajta a následne aj jeho kolegu. Lenže po tejto dvojnásobnej chladnokrvne spáchanej vražde sa zase celkom náhodne na ceste objavilo auto s potenciálnymi svedkami, za týchto okolností, určenými na zabitie. Kontingencia udalostí, nepredvídateľnosť náhod spôsobila, že za niekoľko minút sa stal masaker, ktorý sa nedal zastaviť. Tento masaker rozložil dobrý plán a nastúpila improvizácia. Improvizovali únoscovia a začala improvizovať aj druhá strana. Svokor sa rozhodol, že celú situáciu zoberie do vlastných rúk, lenže jeho rozhodnutie ho stálo život a žiaľ ani jeho smrť nič nevyriešila. Dalo by sa pokračovať ďalej v enumerácii mŕtvych, som však presvedčený, že teraz to vôbec nie je dôležité.

Nie je to dôležité preto, lebo oveľa dôležitejšie je to, že kontingencia a improvizácia, spúšťajúca stroj zabíjania, pracuje aj na strane policajného pátrania, ktoré atypicky vedie nevýrazná, navyše tehotná, policajtka. Nedostatok stôp, jasne naznačujúcich smer vyšetrovania, ju nútil improvizovať a chytať sa aj zdanlivo bezvýznamných a so zločinmi nesúvisiacich faktov. Jedným z nich bolo temno okolo jedného auta v predajni. Auta jednoducho nebolo, lenže nebolo ani predané a nebola ani hlásená krádež. Kedže auto nie je ihla, policajtka sa niekoľkokrát vracia k tejto téme a jej návraty sú viditeľne späté s iracionálnym správaním predavača, nášho dobrého známeho ambiciózneho muža. Ten nevydrží tlak nepríjemných otázok a bezhlavo utiekol. Jeho nepredvídaný útek zrazu zreťazil zdanlivo nesúvisiace udalosti do zrozumiteľnej línie, ktorá nevysvetľovala len to, čo sa udialo, ale stala sa kľúčom aj k vysvetleniu toho, čo sa má stať. Žiaľ, tento kľúč sa objavil na scéne príliš neskoro, pretože stroj zabíjania medzičasom stihol ešte dve "fušky".

Z toho, čo som napísal, mohlo by sa zdať, že film Fargo je filmom, ktorý rozpráva jeden obvyklý kriminálny príbeh. Možno, ale ja som hlboko presvedčený, že tento film je aj o inom. Je to film o kontingencii, o náhode a o tom, že nijaký plán nemôže diktovať poriadok udalostiam. Nemôže si ich štrukturálne podriadiť, a preto, či už na strane zločinu, alebo na strane jeho objasňovania, musíme vždy počítať s improvizáciou, s mathesis singularis, ktorá sa aj tak vždy presadí. Parafrázujúc antického mysliteľa, kto sa jej vzpiera, toho vlečie a kto sa jej poddáva, toho vedie. Práve, takpovediac "esenciálna", prítomnosť kontingencie, náhody film približuje k tomu, čo sa stáva tam vonku, teda v "realite". Nie je realitou, ani ju nereprezentuje, ale sa na ňu veľmi podobá, skoro až tak, že sme ju náchylní považovať za realitu samotnú. Nuž, a to je vo veku klipovitého strihu viac ako zaujímavé.

Autor: Peter Michalovič