Opera VŠD Košice # Wolfgang Amadeus Mozart: Figarova svadba # Dirigent: Igor Dohovič o Réžia, scéna, kostýmy: Zuzana Lacková # Zbormajster: Roman Skřepek # Účinkujú: S. Tomová, M. Hausová, G. Hübnerová, M. Maťašová, M. Lukáč, M. Masloviak, M. Adamenko, M. Gurbaľ, M. Lehotský
Aj keď názory našich kritikov sa v mnohých otázkach operného života rozchádzajú, v jednej, zdá sa, nachádzame spoločnú reč. Je to konštatovanie uniformnosti režijných a scénografických výpovedí, nedostatku odvážnejších a hĺbavejších výkladov, uzavretosti divadiel pred novým, konvenciou nezaťaženým rukopisom. O pár dní skončí sezóna a nebyť ostatnej premiéry v košickom VŠD, platilo by aj o nej, že bola nudná, tuctová, nenápaditá. Tým počinom, ktorý zabráni vysloviť spomenuté prívlastky, sa stala inscenácia Mozartovej Figarovej svadby, stvorená mladou, čerstvou krvou, plná smelosti, invenčnosti, ale i štýlovej pokory. Autorka produkcie, režisérka, scénická a kostýmová výtvarníčka v jednej osobe, Zuzana Lacková (u nás je toto spojenie unikátom), upozornila na seba už počas štúdia na VŠMU, no až teraz dostala príležitosť popasovať sa s reprezentatívnym titulom na profesionálnych doskách. Košický debut jej vyšiel nad očakávanie. Pódium vyčistila od kulís, rekvizít a ornamentov, vystačil jej bielo-krémový uzavretý priestor s centrálne uloženým skeletom kocky. Tento útvar, rozmanito polohovaný, bol jednotiacim prvkom a jediným symbolom, členiacim plochu scény. Výrazným znakom Lackovej réžie je farebné ozvláštnenie obrazov, farba je tiež leitmotívom postáv, pričom svietenie je pastelové, ladiace s gracióznosťou Mozartovej hudby. Scéna bez akýchkoľvek barličiek, kde okrem kocky, niekoľkých stoličiek a závesu nie je absolútne nič, biele, štylizované kostýmy pre všetky postavy, prinútili súbor sólistov chraktery úloh stvárniť v plnom nasadení. A mladučný kolektív, kde dvaja z protagonistov sú ešte študenti konzervatória, hral úprimne, zaujato, spontánne. Pointy boli čitateľné, humor nenásilný a vkusný, štýl predstavenia moderný a zároveň čistý.
Popri Zuzane Lackovej sa o úspech Figarovej svadby, rozumne uvedenej v slovenskom preklade, zaslúžil tiež 25-ročný dirigent Igor Dohovič. Po plastickej, priehľadne a s elánom tlmočenej predohre udržal temporytmus celého večera v potrebnom napätí, udával mu rýchly spád, kontrastné nálady a zväčša dosiahol obdivuhodnú súhru orchestra a sólistov. Figarova svadba je pritom skúšobným kameňom zrelých dirigentov, takže Dohovičov výkon je i z tohto hľadiska viac než perspektívny. Mladosť dominovala i na javisku. Z hlavných aktérov má väčšie skúsenosti iba grófsky pár, z ktorého najmä Svetlana Tomová upútala kultivovaným a štýlovým prejavom. Herecky temperamentná Michaela Hausová (Zuzanka) potešila ľahkým subretným sopránom i technickou pripravenosťou. Priam ideálnym Cherubínom, snúbiacim plachosť, utlmovanú náruživosť i detskú úprimnosť, bola Gabriela Hübnerová, ktorej mäkký mezzosoprán a muzikalita sú zárukou rozvoja. Budúcnosť má pred sebou tiež Marián Lukáč (Figaro) so zdravo sfarbeným a v stredoch rezonančným basbarytónom. Aj všetky menšie postavy boli obsadené adekvátne. Podobný geometrický útvar ako Lackovej kocka sa v milánskom Macbethovi stal predmetom polemík. Každý nemusí súhlasiť ani s košickým Mozartom, no uprieť mu vyhranený názor, nápaditosť a smelosť nemožno. Lackovej talentu patrí zelená i v ďalších slovenských divadlách.
Autor: PAVOL UNGER (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
