do Švajčiarska v nedeľu potom, ako ho oslobodili blízko Nazrane v Ingušsku hraničiacom s Čečenskom. Zollinger bol unesený v novembri v Nazrani, kde pracoval na rekonštrukcii letiska. O svojom pobyte v cele v neidentifikovanej lokalite Čečenska vypovedal v švajčiarskom denníku Blick. "Od decembra som bol stále v jednej izbe, držaný v reťaziach, pripútaný k radiátoru. Tri razy za deň sa dvere otvorili. Dali mi čaj, chlieb a zemiaky. Nemal som čo čítať ani čím písať. Nemohol som sa hýbať," povedal. "Moji únoscovia mi povedali, že ide len o biznis, len o peniaze. Len som sedel na zemi a nemohol som robiť nič." Únoscovia Zollingera prepustili údajne až vtedy, keď inžinierova rodina zaplatila výkupné vo výške 500 tisíc amerických dolárov.
Čečenská ekonomika je už takmer dva roky od konca vojny separatistov s ruskými jednotkami stále v ruinách a únosy cudzincov sa stali rozšíreným odvetvím podnikania. Oblasť kontrolujú ozbrojené skupiny, ktoré sa nepodriaďujú nikomu. Veľké medzinárodné agentúry odišli z Čečenska potom, ako maskovaní ozbrojenci zastrelili šesť členov Medzinárodného Červeného kríža v decembri 1996. Od konca vojny tu boli unesené stovky Rusov a cudzincov a únoscovia týmto spôsobom získali milióny dolárov. Zvláštny vyslanec ruského prezidenta Borisa Jeľcina bol unesený zo svojho auta na vidieckej ceste pred viac ako mesiacom. Medzi cudzincami, ktorí sú stále v zajatí, sú dvaja humanitárni pracovníci z Británie, dvaja Maďari, dvaja Švédi a francúzsky pracovník úradu OSN pre utečencov (UNHCR) Vincent Cochetel.
Podľa denníka Tribune de Geneve Zollingerovi únoscovia žiadali najprv štyri milióny švajčiarskych frankov. "Rusi i ľudia zo Západu veľmi dobre vedia, že je nemožné oslobodiť rukojemníka v Čečensku bez návštevy banky," napísal denník. "A bohatí Švajčiari sú perfektným terčom pre trh s unesenými." Podľa denníka Tages Anzeiger Zollingerova sestra Karin bola pripravená hľadať svojho brata sama potom, ako švajčiarska vláda nič neurobila. Rodina dostala žiadosť o výkupné v novembri a inžinierova sestra sa obrátila na priateľov a švajčiarske podniky so žiadosťou o dary potom, ako švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí výkupné odmietlo zaplatiť. Prezident Flavio Cotti údajne osobne žiadal rodinu, aby nič nezverejnila.
